pondelok, 23 apríl 2018

header

TRÁVIACA SÚSTAVA

Články:

ENDOPARAZITY U PSA.

ŠKRKAVKY U PSA.

DUODENÁLNE VREDY U PSA.

ZUBNÝ KAZ U PSA.

VZPRIEČENÁ KURACIA KOSŤ V DUTINE ÚSTNEJ.

PRETRVÁVAJÚCE MLIEČNE ZUBY U PSA.

ZLOMENÝ ZUB.

CUDZIE PREDMETY V GASTRINTESTINÁLNOM TRAKTE.

PROLAPS REKTA U MAČKY.

 

 

http://www.macenauer.sk/index.php/videoarchiv/ponozka-v-zaludku

 

 ENDOPARAZITY U PSA

 

 

 

 TOXOCARA CANIS (  vajíčko, zväčšenie 400x )

 

 

 

VAJÍČKA GIARDIÓZY A TOXOCARY ( zväčšenie 400x )

 

 

 

VAJÍČKA GIARDIÓZY ( zväčšenie 400x )

 

 

 

TYPICKÁ KONZISTENCIA STOLICE PRI GIARDIÓZE ŠTENIAT

 

 

 

 TRICHURIS VULPIS ( zväčšenie 400x )

 

 

____________________________________________________________________________________

 

NIE KAŽDÝ CUDZÍ PREDMET MUSÍ KONČIŤ NA

CHIRURGICKOM STOLE.

 

    Pred mesiacom k nám prišiel majiteľ so psíkom - plemeno francúzsky buldoček ktorý tvrdil, že pes mu práve prehltol ihlu. U psíka sme chceli potvrdiť alebo vyvrátiť majiteľové tvrdenie o prehltnutí cudzieho predmetu, preto sme vykonali rtg vyšetrenie. To nám potvrdilo, že skutočne psík má v žalúdku krajčírsku ihlu. Po zvážení situácie, jej rizikách sme sa rozhodli pre konzervatívnu liečbu u psíka, t.j. čakať. Každý deň sme u  psíka rentgenovali dutinu brušnú, kontrolovali celkový klinický stav a podávali stravu overenú i u ľudí pri podobných prípadoch - kyslá kapusta s varenými zemiakmi. Cudzí predmet - ihla - vycestovala z psíka za 48hodín po prehltnutí. Tento prípad a veľa ďalších v praxi dokazuje, že nie všetky zjedené cudzie predmety musia končiť chirurgickým zákrokom. 

 

 

 

 RTG SNÍMKA 1 HODINA PO PREHLTNUTÍ

 

 

 

RTG SNÍMKA - 24HODÍN PO ZJEDENÍ BOČNÁ PROJEKCIA

 

 

 RTG SNÍMKA - 24HODÍN PO ZJEDENÍ D-V PROJEKCIA

 

 

RTG SNÍMKA - 48HODÍN PO ZJEDENÍ, IHLA LOKALIZOVANÁ V DOLNOM ÚSEKU HRUBÉHO ČREVA 

 

 

"PROSEBNÝ" POSTOJ PRI BOLESTIACH BRUCHA U PSA 

 

 

 

_______________________________________________________________________________________

 

 

 

ŠKRKAVKY U PSA.

 

 

Vývojový cyklus škrkaviek si môžte pozrieť na: 

http://www.youtube.com/watch?v=PlLZxNNpACA 

 

 

  TOXOCARA CANIS

 

 

 

 

TOXOCARA CANIS ( vajíčko )

 

 

 TOXOCARA CANIS + GIARDIA ( vajíčka )

 

 

____________________________________________________________________________ 

 

 

DUODENÁLNE VREDY U PSA

  

Úvodom najskôr vysvetlím, čo vred vlastne je. Ide o poškodenie celistvosti steny žalúdka a čreva. Ak postihuje len sliznicu, hovoríme o erózii, ak zasahuje do svalovej vrstvy žalúdku alebo čreva, hovoríme už o vrede. Vzniká keď sa zníži odolnosť sliznice voči tráviacim enzýmom, ktoré za normálnych okolností rozkladajú potravu. Enzýmy začnú rozrušovať najskôr sliznicu a postupne rozkladajú hlbšie vrstvy, prípadne môže vzniknúť až úplná „diera“ v stene žalúdku alebo čreva. Najčastejšou príčinou zníženia odolnosti sliznice je podávanie nesteroidných antiflogistík (NSAID), kortikoidov, chronické ochorenie obličiek, pečene, neoplazie žalúdku a iné. Vredy sa prejavujú bolestivosťou, zvracaním, niekedy i s prímesou krvi príp. krvou v stolici, kedy má stolica čiernu farbu, lebo obsahuje natrávenú krv (melena). Ak dôjde k perforácii steny žalúdku alebo čreva, dostáva sa zažitina do dutiny brušnej, kde vyvoláva prudkú reakciu.

Vredovité ochorenia žalúdku sú vážne ochorenie, ktoré netreba podceňovať. Preto je pri podávaní liekov, ktoré znižujú obranyschopnosť sliznice, nutné zároveň podávať i lieky, ktoré túto obranyschopnosť pomáhajú udržovať. Nikdy nedávajte psovi ani mačke ibuprofen. Je to liek, ktorý u nich výrazne porušuje sliznicu žalúdku a vyvoláva silné krvácanie.

 

Ako vzor sme si vybrali dvoch pacientov s rozdielnym vyústením prípadu.

Prvým bola samička čivavy. Išlo o gravidnú fenku, ktorá sa počas pôrodu dostala do výrazne zhoršeného stavu. Predpokladali sme dystokiu (vzpriečenie) šteniatka. Pri USG vyšetrení bola zastrená štruktúra orgánov v brušnej dutine. Po medikácii, anestézii, príprave operačného poľa a po laparotomii (otvorení dutiny brušnej) bola zistená prítomnosť krvavej tekutiny v brušnej dutine s reakciou seróz v brušnej dutine (obr.3). Následne bol identifikovaný vred v duodenu (dvanástorník). Bolo urobené ošetrenie vredu i cisársky rez. Dutina brušná bola vypláchnutá fyziologickým roztokom pre odstránenie zažitiny a následne zošitá. Bohužiaľ, fenka po niekoľkých hodinách uhynula. Šteniatka boli premiestnené k druhej kojacej fenke a boli zachránené.

Druhým pacientom je fenka plemena srnčí ratlík. Privedená bola pre výrazné bolesti v oblasti brucha, zvracanie a apatiu. Vyšetrením bolo zistené podozrenie na perforáciu čreva. Po chirurgickom ošetrení a následnej infúznej terapii sa pacienta podarilo stabilizovať.

Prvý prípad popisuje situáciu, keď už nebolo možné psíka zachrániť. Toto ochorenie robí problémy pri diagnostike a v pokročilých štádiách býva smrteľné. Vtedy už napriek všetkým snahám môže pacient uhynúť. Preto treba byť pri tráviacich problémoch opatrní, nepodávať psom ani mačkám ľudské lieky od bolesti a pri problémoch vyhľadať veterinárneho lekára.

 

 

 

DUODENÁLNY VRED  ČIVAVA ( 1 )

 

 

DUODENÁLNY VRED  ČIVAVA ( 2 )

 

 

TEKUTINA V DUTINE BRUŠNEJ PO RUPTURE VREDU ČIVAVA ( 3 )

 

 

DUODENÁLNY VRED SRNČÍ RASTLÍK

 

__________________________________________________________________________________

 

 

 

ZUBNÝ KAZ U PSA

 

 

        Zubný kaz je rozpad zubného tkaniva spôsobený činnosťou baktérií. Faktorov podieľajúcich sa na jeho vzniku je viac a sú to dedičnosť, samotné zloženie a stavba zubu, chyba skusu, tvar zubov, vek, účinok zvyškov potravy, celkové ochorenia organizmu a iné. V mieste nahromadenia stravy sa činnosťou baktérii vytvárajú kyseliny a tie rozrušujú zubnú sklovinu. Postupne sa baktérie dostávajú hlbšie a prenikajú do dentínu. V mieste účinku kyselín sa rozrušuje pôvodné tkanivo zubu a vzniká svetlo hnedý poškodený dentín. Organizmus sa poškodeniu snaží brániť tvorbou nového zubného tkaniva, ktoré má tmavú farbu. Preto sú zubné kazy viditeľné ako tmavé miesta na zube. Bolestivosť pri tomto procese môže byť výrazná (akútny kaz) alebo i slabšia s obdobiami ústupu (chronický kaz). Dokonca sa zubný kaz môže i zastaviť.  

     Sú dve možnosti riešenia vzniknutej situácie. Jednou je radikálne odstránenie všetkého poškodeného tkaniva a následné vyplnenie vzniknutej kavity. Druhou je extrakcia postihnutého zubu. Pre rovnaké dôvody ako sú spomínané v článku o fraktúre zubu, sa častejšie pristupuje k extrakcii.

 

 

Samec bulteriéra prišiel na naše pracovisko s opuchom pod ľavým okom. Súčasne bola uvádzaná bolestivosť ústnej dutiny. Vyšetrením bol zistený zubný kaz prvého moláru (M1). Po anestézii bola dutina ústna vyšetrená podrobnejšie a zároveň bol zistený obdobný nález v miernejšej forme i na druhej strane. Preto bola urobená extrakcia M1 na hornej čeľusti obojstranne. Zubné alveoly vzniknuté po extrakcii boli príliš veľké na to, aby sme ich nechali hojiť otvorené, preto boli okraje rany zošité jednotlivými uzlíčkovými stehmi vstrebateľným materiálom. Perioperačne dostal pacient lieky od bolesti (zároveň i protizápalové lieky) a antibiotiká. Antibiotiká užíval následne ešte 10 dní v domácom ošetrení, pre závažný zápalový proces v oblasti koreňa ľavého M1. Po niekoľkých dňoch bolestivosť ustúpila a zmizol i opuch pod okom.

 

 

 

ZUBNÝ KAZ 1.MAXILÁRNEHO MOLÁRU U BULTERIÉRA 

 

____________________________________________________________________________________

 

VZPRIEČENÁ KURACIA KOSŤ V HORNEJ ČEĽUSTI

 

 

 Pes je vo väčšine rodín chápaný ako mäsožravec a lovec. Mnohí mu teda dávajú ako jeho „prirodzenú“ stravu kosti. Často ich tiež využívajú ako predmet zábavy pre svojho psa, aby mu nebolo smutno, kým sú majitelia preč. Je treba rozlišovať o aké kosti ide. Kosti z hydiny sa lámu na veľmi ostré kúsky a tie sa ľahko zapichnú do sliznice v ústach, príp. hltanu, pažeráku, žalúdku alebo čriev. Bravčové a hovädzie kosti netvoria tak ostré úlomky ako kuracie, no i tak sa môžu pri prechode tráviacim traktom niekde zapichnúť alebo vzpriečiť. Niekedy ich pes zhltne bez dostatočného rozhryzenia a vtedy sa vzpriečia v hltane, alebo sa vedia zaseknúť na hornom podnebí ešte pri rozhrýzaní. Ich druhou hlavnou nevýhodou je, že zahusťujú stolicu a to niekedy až tak, že sa psík nedokáže vôbec vyprázdniť. Spomínané problémy sa riešia u veterinára. Zahŕňa sedáciu (anestéziu) a odstránenie kosti, pri obstipácii výplach. Málokedy je možné kosť odstrániť za plného vedomia, výnimkou je kosť vzpriečená v dutine ústnej a spolupracujúci pacient. Týmto problémom sa dá predísť tým, že nebudeme kosti dávať, prípadne dávať len príležitostne špikové kosti. Kosti z hydiny je ideálne nedávať vôbec.

 

 

Ako vzorového pacienta sme vybrali asi 8-ročného kríženca. Majiteľ si všimol, že jeho psík sa výrazne snaží škriabať v okolí úst. Ide si do úst packami, je nepokojný, robí zvláštne pohyby hlavou a čeľusťami. Kosť bola na podnebí vzpriečená niekoľko hodín. Pre odstránenie bolo nutné pacienta sedovať. Dali sme mu otvárač dutiny ústnej a vzpriečenú kosť odstránili. Zároveň dostal antibiotiká a protizápalové lieky účinkujúce tiež od bolesti. Takto vzpriečenú kosť je možné u veľmi spolupracujúceho pacienta niekedy odstrániť i bez sedácie. Problém je dobré riešiť čo najskôr, lebo v mieste, kde kosť tlačí na mäkké tkanivo, vzniká nekróza a tkanivo odumiera. Niekedy nekróza zasahuje i zuby a vtedy je nutné ich vytrhnúť. Aby sme takému poškodeniu tkaniva predišli, treba kosť vytiahnuť čo najskôr.

 

 

 

 

 

_________________________________________________________________________________________ 

 

PRETRVÁVAJÚCE MLIEČNE ZUBY U PSA

 

 

Mliečne zuby začnú byť prirodzene nahradzované trvalými zubmi v treťom mesiaci veku psíka i mačičky. Výmena býva dokončená v šiestom mesiaci. Prítomnosť mliečnych zubov po siedmom mesiaci veku zvieraťa je označovaná ako nepravá polyodoncia (zvýšený počet zubov nad normálny počet daný tým, že sú stále prítomné zuby, ktoré už mali vypadnúť). Perzistentný zub dráždi okolité tkanivo, môže meniť rast trvalého chrupu a jeho okolie je predisponované na udržiavanie zubného povlaku a následne vzniká zubný kameň. Najčastejšie pretrvávajú špičáky, menej často sú to rezáky a stoličky.

 

Ide o pomerne častý problém, ktorý postihuje predovšetkým toy plemená (yoršír, maltézák, krysařík a iné). U veľkých plemien, rovnako u mačiek ide o vzácny nález. Nasledujúci obrázok je jedného z mnohých pacientov, ktorým bolo nutné tieto prebytočné zuby vytrhnúť. Zákrok sa robí v sedácii s lokálnou anestéziou. Pri väčšom počte zubov na vytrhnutie je lepšie pacienta uviesť do celkovej anestézie. Po zákroku sa pacienti rýchlo budia. Nie je potrebné robiť výrazné zmeny stravy, možno počas prvých pár dní granulky namáčať, no väčšina pacientov nemá problém zjesť i „tvrdé“ granulky.

 

 

Toto odrastené šteňa yoršíra bolo privedené majiteľom pre zhoršený príjem krmiva a majiteľ si všimol výrazne zvýšený počet zubov v ústnej dutine. Keďže išlo o 8 mesačného psíka, dajú sa mliečne zuby označiť za nežiaduce, lebo už mali uvoľniť miesto trvalým zubom. Rozhodli sme sa pre extrakciu všetkých pretrvávajúcich mliečnych zubov. Zákrok bol robený v sedácii. Pacient dostal jednorazovo antibiotika. Zotavovanie po zákroku je rýchle. Mierna bolestivosť môže pretrvať do 2-3 dní po operácii. Nejde však o bolesť, ktorá by obmedzovala aktivitu psíka alebo výrazne znižovala príjem krmiva. Pri zákroku toho rozsahu je doporučiteľné dávať pár dní mäkkú stravu.

 

 

 

MNOHOPOČETNÉ PRETRVÁVAJÚCE MLIEČNE ZUBY 

 

___________________________________________________________________________________

 

 

ZLOMENÝ ZUB

 

 

K fraktúre zubu alebo viacerých zubov dochádza pri hryzení tvrdých predmetov, ohrýzaní mreží, pri autohaváriach a iných úrazoch. Psy farktúru zubu znášajú oveľa lepšie ako ľudia. Výrazné prejavy bolestivosti sú u nich zriedkavé a miernu bolestivosť nemusí majiteľ pozorovať. Nie je výnimkou, že zlomený zub je iba náhodný nález pri inom vyšetrení alebo ošetrení zubného kameňa. Pri zlomeninách zubu treba rozlišovať, či ide o fraktúru koreňa alebo korunky a do akej miery je poškodená zubná dreň. Najpriaznivejšie z hľadiska zachovania zubu sú zlomeniny korunky, ktoré nezasahujú do zubnej drene. Nespôsobujú bolestivosť a z pravidla ide len o náhodný nález. Horšie sú fraktúry korunky zasahujúce do drene alebo fraktúry koreňa. U komplikovaných fraktúr korunky aj koreňa je indikované odstránenie všetkých zostávajúcich častí zubu. U jednoduchých fraktúr je možné pokúsiť sa o ich ošetrenie a „domodelovanie“ poškodenej časti zubu. Tento typ ošetrenia je však časovo, finančne, prístrojovo a materiálne náročnejší. Navyše u ošetreného zubu, i keď bolo ošetrenie vykonané profesionálne, je väčšia pravdepodobnosť, že sa zub znova poškodí, než u zdravého zubu. Preto si väčšina majiteľov zvolí extrakciu.

 

Majiteľ dvojročného Švajčiarskeho ovčiaka prišiel na naše pracovisko, keď si všimol, že jeho psík má zlomený zub. Išlo o fraktúru štvrtého premoláru (P4) zasahujúcu zubnú korunku i koreň. Riešením voľby bola extrakcia vykonaná v sedácii s lokálnou anestéziou. Rana po extrakcii P4 býva veľká, preto sme mäkké tkanivo zošili jednotlivými uzlíčkovými stehmi vstrebatelným materiálom. Pred ošetrením boli aplikované lieky od bolesti (zároveň pôsobiace protizápalovo) a antibiotiká. Následne pacient dostával antibiotiká ešte 5 dní v tabletovej forme doma. Počas ošetrenia ani po ňom sa nevyskytli žiadne komplikácie.

 

 

AKÚTNA FRAKTURA MAXILÁRNEHO 4.PREMOLÁRU

 

EXTRAKCIA 4.PREMOLÁRU PO CHIRURGICKOM OŠETRENÍ

 

 

ĎALŠÍ PRÍPAD ZLOMENIA ZUBU

 

__________________________________________________________________________

 

 

CUDZIE PREDMETY V GASTROINTESTINÁLNOM TRAKTE

 

Niektorý jedinci majú tendenciu požierať rôzne predmety ako sú kamienky, kusy z hračiek, časti oblečenia, paličky, igelitové obaly a iné. Výskyt cudzích telies v gastrointestinálnom trakte (GIT) je častejší u šteniat, ktoré majú vyššiu tendenciu k okusovaniu a prípadnému zhltnutiu predmetu. Drobné telesá bez ostrých hrán môžu prejsť orgánmi GIT bez poškodenia sliznice a zakliesnenia sa. K zakliesneniu prichádza najčastejšie v tenkom čreve, prípadne už v pažeráku alebo v okolí hltanu a hrtanu. Ak teleso ostane v žalúdku, nemusí spôsobiť nepriechodnosť GIT, no dráždi sliznicu žalúdka a tým vyvoláva chronickú gastritídu (zápal žalúdka). Prejavy toho, že Váš štvornohý priateľ má cudzí predmet v GIT sa pohybujú medzi stavom bez klinických problémov až po veľmi akútne zažívacie problémy. Najčastejšie sú prejavy nechutenstva, zvracania, hnačky alebo naopak zápchy, bolestivosti v bruchu, počuteľné škvŕkanie v bruchu. Tieto prejavy môžu samé ustúpiť a objaviť sa znova o pár dní.

Cudzie predmety treba z GIT čo najskôr odstrániť. Podľa lokalizácie je možné využiť i endoskopický zákrok, no väčšinou sa pristupuje k priamemu chirurgickému zákroku. Pri takomto zákroku sa zároveň skontrolujú zvyšné časti GIT, či v nich neostali ešte ďalšie cudzie predmety. V ojedinelých prípadoch je možné drobné predmety, u ktorých je predpoklad, že prejdu celým GIT bez porušenia a zakliesnenia, nechať bez operácie. U týchto prípadov treba chodiť pravidelne na kontroly a sledovať, či sa predmet pohybuje žiadaným smerom a či náhodou neostal zakliesnený a nespôsobuje obštrukciu GIT.

Prognóza sa pohybuje od dobrej až po nepriaznivú. Záleží od charakteru cudzieho telesa, miesta a spôsobu obštrukcie, včasnej diagnostiky a následnej terapie. Ako už bolo spomínané, v niektorých prípadoch stačí „počkať“ kým teleso odíde samé, u tých komplikovanejších treba zhodnotiť aktuálny celkový stav pacienta, mieru poškodenia vnútornej rovnováhy i samotné poškodenie GIT (nekróza steny GIT, perforácia s prienikom zažitiny do dutiny brušnej) . V zanedbaných prípadoch už niekedy nie sme schopní zabrániť smrti pacienta, preto je dobré pri podozrení na zhltnutie cudzieho telesa čo najskôr vyhľadať veterinára.

 

 

CUDZÍ PREDMET V ŽALÚDKU.

Na naše pracovisko bol referovaný ročný doberman. Posledných 14-20 dní bol liečený pre výraznú stratu hmotnosti, nechutenstvo, zvracanie a chronické obličkové zlyhávanie. Po príchode na naše kliniku sme pozornou palpáciou dutiny brušnej zistili prítomnosť útvaru. Po následnom RTG vyšetrení bola vyslovená jasná diagnóza, a to radiodenzný cudzí predmet v GIT. Takto sa na RTG zobrazujú napríklad kovové predmety a kamene. Po laparotomii bolo z čreva vytiahnuté rybárske závažie.

 

CUDZÍ PREDMET NA RTG SNÍMKU

 

CUDZÍ PREDMET PO VYBRATÍ 

 

_____________________________________________________________________________________ 

 

IHLA A ŠPENDLÍK V ČREVÁCH 

 

Majitelia 1,5 ročného yorkšíra prišli na naše pracovisko pre niekoľko dní trvajúce tráviace problémy. Po základnom klinickom, biochemickom, hematologickom, sonografickom a RTG vyšetrení sme predovšetkým na základe RTG snímku diagnostikovali 2 tenké cudzie predmety v črevách. Majiteľka je krajčírka a cudzie predmety bol špendlík a ihla. Špendlík sa nám podarilo odstrániť per rektum, no ihlu bolo potrebné odstrániť chirurgicky po laparotomii. Ihla bola prepichnutá cez sliznicu čreva. Po niekoľkých dňoch hospitalizácie bol pacient s prepustený domov. Psík bol veselý, hravý a chuťou do jedla.

 

 IHLA A ŠPENDLÍK V ČREVÁCH

 

 

 

ODSTRAŇOVANIE IHLY S NIŤOU ( 1 )

 

 

 TEN ISTÝ PACIENT ( 2 )

 

 

 

 

TEN ISTÝ PACIENT ( 3 )

 

_______________________________________________________________________________________ 

 

PONOŽKA V ŽALÚDKU

 

Zlatý retríver vo veku okolo 5 rokov mal asi týždeň problémy s prijímaním stravy, bol apatický a občas zvracal „šťavy“. Po kompletnom vyšetrení bol až na základe RTG snímku a sonografie potvrdený cudzí predmet v žalúdku. Ten bol naplnený aj napriek tomu, že pacient niekoľko dní neprijímal krmivo. Po gastrotomii bola zo žalúdka vytiahnutá ponožka. Pacient bol hospitalizovaný. Po dvoch dňoch infúznej terapie sme mu ponúkali vodu a po piatich dňoch kašovitú stravu. Psík nezvracal, začal priberať na váhe a mohol byť prepustený do domáceho ošetrenia.

 

CUDZÍ PREDMET (OZNAČENÝ ČERVENO) V ŽALÚDKU

 

 

 

CHIRURGICKÝ ZÁKROK NA ŽALÚDKU

 

 

CUDZÍ ÚTVAR PO VYBRATÍ

 

 

________________________________________________________________________

 

 

 

PROLAPS REKTA U MAČKY

 

Je to stav, kedy cez análny otvor vyčnieva sliznica, prípadne až celá stena rekta (konečník). Príčinou sú silné a dlhodobé sťahy čriev, ktoré vznikajú pri ochoreniach čriev alebo urogenitálneho systému. K týmto ochoreniam patria napríklad kolitída, enteritída, nádory čriev, megakolon, cudzie telesá v črevách, zápal močového mechúra, obštrukcia močových ciest, ochorenie prostaty. Postihuje psy a mačky bez ohľadu na vek, no častejší je u mláďat, ktoré viac trpia hnačkovými ochoreniami.

Klinický nález je typický. Z análneho otvoru vyčnieva sliznica alebo aj časť konečníka. To je zobrazené na fotkách pod textom. Tomuto stavu sa môže podobať prolaps kraniálnejších čriev, napr. ilea. Tieto stavy od seba odlíši veterinárny lekár.

Neoddeliteľnou súčasťou terapie je odstránenie vyvolávajúcej príčiny, inak sa proces opakuje. Vlastné riešenie problému spočíva v repozícii rekta do jeho fyziologickej polohy. U čiastočného prolapsu niekedy postačí manuálna repozícia s použitím lokálnych anestetík (aby sa eliminovali tenezmy), prípadne doplnený o zúženie análneho otvoru mieškovým stehom. Pri úplnom prolapse rekta je možné využiť predchádzajúci postup s mieškovým stehom, istejšia je však kolopexia. Ide o operáciu, pri ktorej sa rektum prišíva o vnútornú časť steny dutiny brušnej. To zabráni jej opätovnému vychlípeniu. U pacientov, ktorým nebolo črevo reponované včas do jeho fyziologicej polohy, dochádza k devitalizácii (odúmrti) prolabovanej časti. V takýchto prípadoch je potrebné chirurgicky odstrániť- resekovať takto poškodenú časť čreva. To nesie zo sebou riziko tvorby striktur a tým zhoršenie priechodnosti čriev.

 

Mladý, asi ročný, kocúrik bol na našu kliniku privezený pre výrazný prolaps rekta. Tento stav nasledoval po pár dňoch hnačkového ochorenia. Pre výrazné vychlípenie celej steny rekta bola ako terapia zvolená repozícia s následnou kolopexiou. Samozrejme bolo nutné odstrániť vyvolávajúcu príčinu, a to hnačkové ochorenie. Kocúrik bol po niekoľkých dňoch hospitalizácie schopný prijímať krmivo, hnačka ustúpila a prolaps rekta sa už neopakoval. 

 

 

PROLAPS KONEČNÍKA U MAČKY

 

 

CHIRURGICKÉ RIEŠENIE - COLOPEXIA

 

 

 

 

PORANENIA PSOV

Články:

 

PROLAPS BULBU U PSA

PORANENIA CHVOSTA U PSOV A MAČIEK

STRELNÉ PORANENIE

TRŽNÁ RANA - ARGENTÍNSKA DOGA

 

 

 

 

 

PROLAPS BULBU U YORKSHIRETERIÉRA.

 

 

        Tento prípad bol prijatý na pohotovosti na našej klinike o 23.00 hod. Majiteľ uvádzal  vznik daného poranenia následkom fyzického kantaktu s ich druhým psíkom. Keďže prolaps bulbu patrí do skupiny poranení, ktoré treba akútne a bezodkladne ošetriť , psík bol uvedený do anestézie a následne bol vykonaný chirurgický zákrok. Bulbus bol vrátený do orbity, viečka boli k sebe zošité vertikálnym U-stehom. Stehy boli ponechané 8 dní a následne odstránené. Do oka boli podávané počas doby prekrytia oka antibiotiká a celkovo kortikoidy. V súčasnosti je oko zdravé, funkčné a bez  patologie.

 

 

 

PACIENT PO PRÍCHODE NA KLINIKU 

 

 

 

 PACIENT PO OŠETRENÍ

 

 

 

 

PACIENT 1 MESIAC PO OŠETRENÍ 

 

 

_______________________________________________________________________

 

 

PORANENIA CHVOSTA U PSOV A MAČIEK.

 

 

        Veľmi zriedka ošetrujeme traumatické poranenia chvosta u psov a mačiek, ktorých vzniknutie má rôznu príčinu ( traumatické, infekčné ). V týchto prípadoch vykonávame amputáciu chvosta v celkovej anestézii. Zákrok patrí k tým jednoduchším, i keď i tu sa môžu vyskytnúť pooperačné komplikácie.  

 

 

STRHNUTÁ KOŽA NA CHVOSTE U MAČKY

 

 

CHVOST PO OŠETRENÍ AMPUTÁCIOU

 

 

 

PORANENÝ CHVOST U LABRADORA

 

__________________________________________________________________ 

 

 

STRELNÉ PORANENIA.

 

        Veľmi častým poranením v minulosti na našej klinike bývali strelné poranenia. Väčšina z nich bola bohužiaľ smrteľná. Ale chceli by sme uverejniť i jeden z tých šťastnejších prípadov, ktoré skončili po ošetrení  vyliečením takmer bez následkov.

        Na našu kliniku bola privezená minulý rok  fenka so strelným poranením na ľavej zadnej končatine.  Rozsah poškodenia kože a svalovej hmoty boli  tak rozsiahli, že sme zvažovali s majiteľkou i amputáciu končatiny. Po starostlivom zvažovaní všetkých možností a praktických skúseností s podobnými poraneniami z minulosti, pre rozsah poranenia, sme podstúpili riziko liečby rany sekundárnou formou hojenia ( otvorenou ) metódou s miernou chirurgicko - plastickou korekciou rany, ktorú nám dovolilo zvyšné kožno-svalové tkanivo. Chirurgický zákrok trval približne 2 hodiny. Snažili sme sa čo najviac priblížiť kožné okraje k sebe a tým zmenšiť i veľkosť rany. Fenka bola pod antibiotickou clonou po zákroku 21 dní a súbežne bola rana ošetrovaná lokálne repíkovým výluhom a enzymatickou hojacou masťou.

       Rana sa hojila veľmi dobre a rýchlo, bez komplikácií i vďaka prístupu majiteľky fenky. Druhá fotografia ukazuje stav rany za 20dní.

       Dnes má fenka po strelnom poranení iba malý kožný defekt a mierny úbytok svalov v danej oblasti. S novým zákonom dúfam , že s podobnými prípadmi sa už nikdy nestretneme. 

 

 

 RANA PRED CHIRURGICKÝM OŠETRENÍM

 

 

 RANA ZA 20 DNÍ PO OŠETRENÍ

 

 

 PORANENÁ KONČATINA DNES

 

 

_________________________________________________________________________ 

 

 

 

 

TRŽNÁ RANA - ARGENTÍNSKA DOGA.

 

         Na našu kliniku bola privezená fenka s rozsiahlou tržnou ranou na ľavom boku. Rozsah poškodenia - na koži hrudníka tržná rana cca 40cm dlhá, v slabine druhá cca 10cm. Obe rany boli prepojené, v celom rozsahu rany na hrudníku prišlo k oddeleniu kože od podkožia až po ranu v slabine, krvácanie bolo minimálne, rana taktiež minimálne znečistená. Fenka bola uvedená do anestézie, srsť sme odstránili vyholením, ranu dôsledne očistili od chlpov, nečistôt, počas ošetrovania podkožie vlhčené fyziologickým roztokom. Rana v slabine uzatvorená jednotlivými stehmi s vložením drenu, následne postupne prichytávaná koža s podkožím jednotlivými stehmi, aby neprichádzalo k pohybu kože a podkožia, a rana na hrudníku uzatvorená jednotlivými stehmi s vložením drenu. Dreny boli vytiahnuté na 4. deň a stehy na 14.deň,

 

                          

RANA PO PRÍCHODE NA KLINIKU

 

 

                      

RANA PRED CHIRURGICKÝM OŠETRENÍM

 

 

   

 RANA PO CHIRURGICKOM OŠETRENÍ

 

 

   

 RANA 1 ROK PO PORANENÍ

 

 

 

UROLÓGIA

Urológia

ČLÁNKY:

MOČOVÉ KAMENE U PSA.

CHRONICKÉ OBLIČKOVÉ ZLYHÁVANIE.

 

 

MOČOVÉ KAMENE U PSA. 

 

 RTG OBRÁZOK S UROLITMI

 

 

SONOGRAFICKÝ NÁLEZ

 

 

MOČOVÝ MECHÚR PRED OTVORENÍM

 

 

OTVORENÝ MOČOVÝ MECHÚR S UROLITOM

 

 

 

UZATVORENÝ MOČOVÝ MECHÚR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

______________________________________________________________________________________

 

 

 

CHRONICKÉ OBLIČKOVÉ ZLYHÁVANIE.

 

     Obličky plnia v organizme nezastúpiteľnú úlohu. Udržujú vnútorné prostredie, množstvo vody v tele a vylučujú odpadné produkty metabolizmu. Zároveň produkujú erytropoetín, ktorý je dôležitý pre tvorbu červených krviniek. Majú veľkú kompenzačnú schopnosť a pokiaľ nie je nefunkčných viac ako 2/3 parenchýmu, nemusíme žiadne poškodenie pozorovať.

Rozlišujeme 2 druhy zlyhávania:

AKÚTNE -  vzniká náhle s výraznými prejavmi, pri včasnej a správnej terapii nemusí mať trvalé následky

CHRONICKÉ -  proces je nevratný. príčiny môžu byť vrodené, chronické zápalové procesy v organizme, obštrukčné ochorenia močových ciest, ochorenia srdca a krvného obehu, intoxikácie (chladiaca kvapalina do áut, lieky, rastliny, žaby, korenená a solená ľudská strava ...)

Chronické zlyhanie obličiek je neliečiteľné, ale príznaky sa dajú zmierniť, spomaliť. Dôležité je odstrániť primárnu príčinu, pokiaľ je to možné. Často krát už primárna príčina ani nemusí existovať, ale poškodenie obličiek pretrváva a každý ďalší inzult len zhoršuje poškodenie. Na zlepšenie stavu treba upraviť životosprávu, začať podávať krmivo určené pre pacientov s poškodením obličiek, obmedziť aktivitu. Psík musí mať k dispozícii stále vodu. Možné je podávať i lieky na podporu funkcie obličiek. 

ZDRAVÉ OBLIČKY

 

 

 

 

OBLIČKY POSTIHNUTÉ ZLYHÁVANÍM PARENCHÝMU

 

 

 

 

ENDOKRINOLÓGIA

Endokrinológia

 

CYSTY  MORČA

 

             U starších samíc morčiat, ktoré nerodili pred 10. mesiacom veku je výskyt cýst na vaječníkoch pomerne častý problém. Patria k jedným z najčastejších ochorení pohlavných orgánov u morčiat. Sú to útvary rôznej veľkosti naplnené tekutinou. Príčina ich vzniku nie je presne známa. Prejavujú sa zväčšenou brušnou dutinou, zlým výživným stavom, atrofiou svaloviny, zlou kvalitou srsti a kože. Ako terapia je najúčinnejšia ovariohysterektómia ( kastrácia ). Ďalšími možnosťami by mohla byť hormonálna liečba, prípadne odsatie obsahu cýst, pri ktorých však môže dochádzať k recidívam.

            Na našu kliniku bol referovaný pacient  so stratou srsti v oblasti chrbta. Zvieratko sme klinicky vyšetrili. Jednalo sa o morské prasiatko, pohlavie samičie, vek asi 2 roky. Zmenu si majiteľ začal všímať pred 2 mesiacmi. Problém nebol spojený s pruritom ( škriabaním sa ). Bolo vyslovené podozrenie na endokrinologické ochorenie, konkrétne ovariálne cysty. Vykonali sme sonografické vyšetrenie dutiny brušnej, ktoré diagnózu u zvieratka potvrdilo. Po konzultácii s majiteľom a možnostiach terapie, sme sa rozhodli vykonať ovariohysterektomiu ( kastráciu ).  Morča po zákroku začalo zarastať asi o mesiac a o 3 mesiace bolo úplne osrstené.  

 

Obr.1 MORČA S OBOJSTRANNOU ALOPÉCIOU 

 

Obr.2 MORČA POČAS PRÍPRAVY NA OPERAČNÝ ZÁKROK

 

 

Obr.3 MORČA POČAS OPERAČNÉHO ZÁKROKU

 

 

Obr.4 OVARIÁLNE CYSTY PO ODSTRÁNENÍ

 

 

 

ONKOLÓGIA

Onkológia

Články:

NOVOTVAR MIHALNICE U PSA.

EPULIS U PSOV.

NÁDORY MLIEČNEJ ŽĽAZY U POTKANA.

DESAŤ PRÍZNAKOV BOLESTI U PSA.

LYMFÓM UPSA.

KOŽNÉ NOVOTVARY U PSOV.

NOVOTVARY KOSTÍ.

NÁDORY SEMENNÍKOV.

 

 

NOVOTVAR MIHALNICE U PSA.

 

NOVOTVAR DOLNEJ MIHALNICE

 

 

ODSTRÁNENIE NOVOTVARU POMOCOU CHALAZIONOVEJ LYŽIČKY

 

 

"VRKOČOVÝ STEH" PO ODSTRÁNENÍ NOVOTVARU

 

 

 

ĎALŠIA ALTERNATÍVA POUŽITIA "VRKOČOVÉHO STEHU"

PORANENIE BLÍZKO OKA 

 

 

____________________________________________________________________

 

EPULIS U PSOV.

 

Termín epulis, ako aj samotné ochorenie je v rôznych literatúrach popisované inak. Radi by sme sa pokúsili Vám vysvetliť, čo samotný termín znamená a aké je to ochorenie.

V širšej definícii epulis je názov pre zdurenie lokalizované na ďasne. Väčšina epulis sú nenádorové lézie (bežne označované ako epulis v užšom zmysle), no môže ísť i o nádory. Nenádorové epulis bývajú mäkkej konzistencie a dajú sa popísať ako hypertrofované (zväčšené) ďasno. U nádorový procesov sú útvary tuhé, pevne držia na podklade (kostné neoplázie), vychyľujú rast zubov, prípadne až menia vzhľad čeľuste.

Ďalej sa budeme venovať popisu epulis v užšom zmysle, čiže nenádorových epulis. Príčina vzniku nie je presne známa. Je badateľná plemenná predispozícia napríklad u boxerov. Ako príčina ich vzniku bývajú tiež popisované dlhodobé zápalové procesy v dutine ústnej, ako napríklad paradentóza a hypertrofia ďasna je reakcia na tento zápal. Tiež nie je vyjasnené, aký vplyv majú niektoré druhy baktérií, prípadne vírusy. Je možné, že i z nenádorových epulis vzniknú nádory, prípadne sa pravé nádory v počiatočných štádiách veľmi podobajú na epulis. Epulis tvoria výrastky v okolí zubu, čím pripomínajú bradavice alebo valy okolo zubu. Svojimi záhybmi vytváranú vhodné podmienky pre zachytávanie stravy a rozmnožovanie baktérií. Nie je celkom bežné, aby epulis bránili príjmu vody a krmiva, no i takéto prípady sme už videli. Majitelia si často ani nevšimnú, že psík epulis má a ide o náhodný nález pri klinickom vyšetrení.

Terapiou je odstránenie epulis. Odstránenie ešte neznamená, že máme vyhrané. Epulis sa totiž často objavuje u pacienta opakovane a opakovane ju treba odstrániť. Dôležité v prevencii je snažiť sa udržať dutinu ústnu čistú a bez zápalových procesov.

 

 

 

 

 

 

________________________________________________________________________ 

 

NÁDORY MLIEČNEJ ŽĽAZY U POTKANOV.

 

             Nádory mliečnej žľazy často postihujú samice i samcov potkanov. Vzhľadom k tomu, že mliečna žľaza potkanov je veľká, ( zasahujúca do oblasti bokov, lopatiek, krku ) môžu byť tieto nádory lokalizované aj mimo spodnej časti tela. Väčšinu týchto nádorov tvorí tzv. fibroadenom – nezhubný nádor, dobre ohraničený, netvoriaci metastázy. V pokročilých štádiách zviera obmedzujú svojou veľkosťou v pohybe, odoberajú mu živiny a zviera chudne. Môže dochádzať k ulcerácii ( tvorbe vredov ) alebo k prasknutiu nádoru, zvlášť pokiaľ je nádor veľký. Je preukázané, že nádory sú závislé na hormónoch a kastrácia výrazne znižuje riziko ich vzniku.

             Jedinou účinnou možnosťou terapie je včasné chirurgické odstránenie novotvaru. Nádory sú charakteristické rýchlym rastom. Preto je najlepšie odstrániť ich čo najskôr, súčasne sa tým skracuje trvanie a invazivita chirurgického zákroku a zlepšuje sa prognóza. Zotavenie pacienta po zákroku býva prekvapivo rýchle. Bohužiaľ i napriek včasnej diagnóze a chirurgickej terapii, u niektorých pacientov má toto ochorenie tendeciu recidívy. Vzhľadom na veľkosť mliečnej žľazy u potkanov, nie je možné jej celé odstránenie a tým zabrániť vzniku ďalších  novotvarov.

Pacient:

Na našej klinike bola prijatá dvojročná samička potkana u ktorej si starostlivá majiteľka všimla tuhú ,,hrčku“ veľkosti 2x2 cm v oblasti brucha. Po vyšetrení bol doporučený a následne vykonaný chirurgický zákrok. Pacientka sa po zákroku rýchlo zotavila. 

 

LOKALIZÁCIA NOVOTVARU ( označené červeným kruhom )

 

 

OPERAČNÁ RANA PO ODSTRANENÍ NOVOTVARU ( pred suturou kože )

 

 

ODSTRÁNENÝ NOVOTVAR

 

________________________________________________________________________ 

 

 

 

 

DESAŤ PRÍZNAKOV BOLESTI U PSA.

 

 

ZMENA SPRÁVANIA

normálne kľudné zvieratá sa stávajú agresívnymi a naopak

 

AUTOMUTILÁCIA

nadmerné lízanie sa, škriabanie sa, hryzenie sa alebo triaška bolestivých oblastí alebo končatín

ZMENA AKTIVITY

pacienti často ležia, neochotný k pohybu, chránia si bolestivú oblasť, začínajú byť nekľudní,

PRÍJEM POTRAVY A TEKUTÍN

znížený príjem potravy a tekutín ústiaci v úbytok telesnej hmotnosti a dehydratácia,

VÝRAZ TVÁRE A ZMENY NA OČIACH

pohľad sa stáva tupým, zornice bývajú fixované na jedno miesto, uši postavené,

CELKOVÝ VZHĽAD

pacienti o seba sa prestávajú starať, srsť začína byť mastná a zplstnatelá,

 

VOKALIZÁCIA

vokalizácia býva nešpecifickým indikátorom bolestivosti, mnohé zvieratá kňučia alebo vrčia pri palpácii postihnutej oblasti alebo pri nútení k pohybu

POSTOJ A CHÔDZA

často sa vyskytuje krívanie, nosenie postihnutej  končatiny, napínanie chrbta, alebo brušných svalov

ABNORMALITY SPÁNKU

pokiaľ je bolesť veľmi silná, nie sú pacienti ochotní si ľahnúť a spať i napriek ich celkovému vyčerpanie

FYZIOLOGICKÉ PARAMETRE

srdcová a dychová frekvencia, krvný tlak a telesná teplota bývajú zvýšené

  

 
 
_______________________________________________________________________ 

 

 

 

LYMFÓM U PSA.

 

    Lymfómy – vznikajú z lymfatického tkaniva v lymfatických uzlinách .  Ide teda o malígne proliferácie T a B lymfocytov, čiže nádor imunitního systému, ktorý postihuje psov zväčša vo veku 6-12 rokov. Z anatomického hľadiska rozoznávame 4 formy:

1. multicentrická - charakterizovaná generalizovanou lymfadenopatiou, postihnutie pečene, sleziny alebo kostnej drene alebo ich kombináciou,

2. mediastinálna - charakterizovaná mediastinálnou lymfadenopatiou s alebo bez infiltrácie do kostnej drene,

3. alimentárna - charakterizovaná solitárnou, difúznou alebo multifokálnou infiltráciou v GIT s alebo bez intraabdominálnej lymfadenopatie,

4. extranodálna - postihujúca ostatné orgány a tkánivá (obličky, nervový systém, oči, koža)

        V 80% sa u psov vyskytuje forma multicentrická. Prejavy tohto ochorenia sú väčšinou nešpecifické, súvisejúce s postihnutím určitého traktu - chudnutie, anorexia, letargia, jedna prípadne viac podkožných más, kašel, edém (pri obštrukcii zvetšenú lymfatickú uzlinu). Lymfatické uzliny bývajú zväčšené 5-15x, nebolestivé, volne pohyblivé.

 

Podľa TNM systému rozlišujeme 5 stupňov tohto ochorenia:

1. stupeň - postihnutá je len jedna miazgová uzlina

2. stupeň - postihnuté sú viaceré miazgové uzliny, ale buď len kraniálne alebo len kaudálne

3. stupeň - generalizované postihnutie miazgových uzlín

4. stupeň - genaralizované postihnutie miazgových uzlín plus hepatomegália a/alebo splenomegália

5. stupeň - niektorý z predchádzajúcich stupňov plus postihnutie kostnej drene alebo extranodálneho tkaniva.

 

      Diagnóza je stanovená na základe klinického vyšetrenia, sonografického vyšetrenia dutiny brušnej, rentgenologického vyšetrenia dutiny hrudnej, cytológie z postihnutej miazgovej uzliny popr. na základe histopatologického nálezu.

      Neliečení psy se od stanovenia diagnózy dožívajú 4-8 týždňov, väčšina psov liečených podľa niekterého z chemoterapeutických protokolov  prežívajú 6-16 mesiacov, 20%-30% psov žije po stanovení diagnózy ešte viac ako 2roky.

 

                                               Obrázok psa s lymfadenopatiou

 

 

                                                              Mikroskopický nález lymfoblastov

 

__________________________________________________________________________ 

 

 

 

KOŽNÉ NOVOTVARY U PSOV.

 

          Často riešeným problémom na našom pracovisku je diagnostika kožných novotvarov.  V mnohých prípadoch ide o ohraničený útvar rôznej veľkosti viazaný na kožu alebo podkožie pacienta. Prítomnosť útvaru je zväčša nebolestivý stav.  Novotvar môže niekoľkonásobne zväčšiť  svoju veľkosť. Niektoré rastú veľmi dlho ( mesiace, roky ), a niektoré vznikajú behom krátkeho obdobia ( dni, týždne ). Všeobecne platí  pravidlo – čím rýchlejší rast  novotvaru, tým  je malignejší a opačne. Niekedy sa stretávame tiež s prípadom, že sa veľkostne zväčšuje až do tej miery, že rast novotvaru prekročí kapacitu kože a tá v mieste novotvaru praskne. Následne dochádza k abscedácii útvaru. K najbežnejšie diagnostikovaným novotvarom patrí: lipóm, hystiocytóm, hyperplazia mazovej žľazy ( ateróm ), mastocytóm.

        LIPÓM - Ide o benígnu ( nezhubnú ) formu neoplazie  tukových buniek s rôznou lokalizáciou a rôznej veľkosti.  Patria medzi časté neoplazie u starších psov a pomerne zriedkavé u mačiek. Tento nezhubný nádor vzniká z bieleho tukového tkaniva. Existuje nádor vznikajúci z hnedého tukového tkaniva a nazýva sa hibernóm. Lipóm je tvorený tukovými bunkami, spôsobuje rôzne veľké vyklenutia kože a nachádza sa najčastejšie v podkoží ramien, chrbta, bokov hrudníka, končatín.

Medzi menej časté varianty lipómov patrí:                                                                                                                   

a) infiltratívny lipóm – tvoria rozsiahle neohraničené podkožné masy s rôznou lokalizáciou , ktorých chirurgické riešenie si vyžaduje radikálnu excíziu                                                                          

b) angiolipom – jedná sa o výraznú spleť ciev v už vyzretom tukovom tkanive                                 

c) fibrolipom – v tomto prípade je výrazne zastúpené väzivové tkanivo 

         Lokalizácia lipómov v priebehu nervových ciest môže spôsobovať zdravotné problémy v dôsledku trvalého tlaku na nerv a pri raste môžu byť tým pádom príčinou niektorých ortopedických prejavov, ako sú napríklad krívanie na končatinu, alebo jej znížená pohyblivosť. Pokiaľ vyvinieme na lipóm tlak, tak ten býva pohyblivý voči podkladu, aj voči koži na povrchu a nebýva bolestivý na pohmat. Príčiny vzniku lipómov sú nejasné, vedecké štúdie pojednávali o vplyve genetickom, výživovom, či mechanickom. Lipómy sa často vyskytujú u obéznejších psíkov a nemožno ich odstrániť  lokálnou aplikáciou liekov, mastí alebo diét. Chirurgický zákrok nie je komplikovaný. Robieva sa v úplnej anestézii a spočíva v narezaní kože nad lipómom, následne tupou preparácia oddelíme lipóm od okolitého tkaniva a vyberieme tukový útvar. Po zákroku je hojenie rany a kože pomerne bezproblémové. 

 

 

LOKALIZÁCIA LIPÓMOV PRED CHIRURGICKÝM ZÁKROKOM

 

 

PACIENT POČAS OPERAČNÉHO ZÁKROKU 

 

 

PACIENT POČAS OPERAČNÉHO ZÁKROKU 

 

 

PACIENT PO 4-NÁSOBNOM ODSTRÁNENÍ LIPÓMOV

 

 

ODSTRÁNENÉ LIPÓMY RÔZNEJ VEĽKOSTI

 

________________________________________________________________  

 

 

NOVOTVARY KOSTÍ.

 

Najčastejšie sú primárne nádory kostí. Končatiny bývajú postihnuté viac ako osová kostra. Postihnuté bývajú veľké a obrie plemená vo veku okolo 7 rokov. Najčastejšie sa vyskytujú osteosarkom, chondrosarkóm, fibrosarkóm a hemangiosarkóm. U mačiek prevláda osteosarkóm vo veku 10 rokov.

 

OSTEOSARKÓM- vychádza z kostných buniek. Je najčastejším typom kostnej neoplázie. Vznik môže súvisieť s predchádzajúcou zlomeninou alebo iným zranením kosti.

 

CHONDROSARKÓM- vychádza z chrupavčitých buniek  produkuje primitívne chrupavčité tkanivo. Incidencia je 10% z nádorov kostí.

 

FIBROSARKÓM- pôvod je z väzivových buniek. Výskyt je 9% tumorov kostí.

 

HEMANGIOSARKÓM-  je z endoteliálnych buniek ciev s incidenciou 4%.  Predisponovaný  je samec plemena Nemecký ovčiak. Väčšinou ide o metastázy hemangiosarkómu srdca alebo sleziny.

 

        Nádory sa prejavujú zhoršenou funkciou postihnutej časti, opuchom, bolestivosťou, pri nádoroch v blízkosti nervov, miechy alebo mozgu aj nervovými príznakmi. Pre diagnostiku je dôležitá anamnéza, klinické vyšetrenie, RTG vyšetrenie a histologické vyšetrenie. Terapia vedie skôr k predĺženiu života ako k úplnému vyliečeniu. Ideálna je kombinácia chirurgického zákroku a následne chemoterapie (radioterapie). Tieto formy nádorov vedia rýchlo metastázovať. Často stihnú vytvoriť metastázy aj napriek amputácii končatiny. Dĺžka života sa pohybuje maximálne okolo 9-12 mesiacov.  

 

NAJČASTEJŠIE LOKALIZÁCIE NÁDOROV KOSTÍ

 

 

OSTEOSARKÓM DISTÁLNEJ TIBIE

 

 

OSTEOSARKÓM RADIA A ULNY

 

 

OSTEOSARKÓM RADIA

 

 

OSTEOSARKOM LEBKY

 

 

OSTEOSARKÓM RAMENNEJ KOSTI

 

_________________________________________________________________________  

 

 

NÁDOR SEMENNÍKOV.

 

     Nádory semenníkov sa vyskytujú u nekastrovaných samcov vyššieho veku. U kryptorchydov môžu vzniknúť v rôznom veku na semenníku, ktorý ostal v brušnej dutine a je tým vystavený neprirodzene vysokej teplote. Prejavy môžu byť rôzne. Od zväčšenia semenníka, cez prejavy feminizácie (poženštenia), vzniku benígnej hyperplazie prostaty až po celkové prejavy ochorenia, nechutestvo a apatiu. Najčastejšie ide o nádory Sertoliho buniek, nádory Leydigových buniek alebo seminomy. Prevažujú benígne tumory (malígne pod 20%), takže kastrácia je vo väčšine prípadov kuratívna.

 

     U staršieho bišoníka sme pri preventívnom vyšetrení pred vakcináciou zistili zväčšenie semenníka, následne mierne zväčšenie prostaty normálnej echogenity pri sonografickom vyšetrení. Majitelia sa po zhodnotení situácie rozhodli pre kastráciu. Bišoník bol uvedený do anestézie, pripravili sme operačné pole a odstránili oba semenníky. Pacient sa po operácii rýchlo zotavil. Teraz je asi 2 roky po operácii bez zdravotných problémov.

 

 

ZVÄČŠENÝ PRAVÝ SEMENNÍK

 

RÔZNA VEĽKOSŤ ODOBRANÝCH SEMENNÍKOV

 

ZMENENÁ FARBA A ŠTRUKTÚRA PARENCHÝMU SEMENNÍKOV

 

 

 

 

Prihlásiť

Login to your account

Username *
Password *
Remember Me

 

facebook

 

nobivac

 

canin

 

dogaupair

 

hotelzv

 

josera

 

canin

 

 

plkartou

 

 

DnesDnes126
Tento týždeňTento týždeň126
Tento mesiacTento mesiac6434
CelkomCelkom334935
Prihlásený
-