TRÁVIACA SÚSTAVA

1. AKÚTNA PANKREATITÍDA U PSA

2. LYMFOCYTIC - PLASMACYTIC STOMATITÍDA U MAČKY

3. PROLAPS REKTA U MAČKY

4. ENDOPARAZITY U PSA

5. ŠKRKAVKY U PSA

6. DUODENÁLNE VREDY U PSA

7. ZUBNÝ KAZ U PSA

8. VZPRIEČENÁ KURACIA KOSŤ V DUTINE ÚSTNEJ

9. PRETRVÁVAJÚCE MLIEČNE ZUBY U PSA

10. ZLOMENÝ ZUB

11. CUDZIE PREDMETY V GASTRINTESTINÁLNOM TRAKTE

12. PROLAPS REKTA U MAČKY

 I. AKÚTNA PANKREATITÍDA U PSA

Jedna z najzávažnejších komplikácií vyvolaná nevhodnou stravou je akútna pankreatitída. Tak ako u ľudí, tak i u psíkov môže mať za príčinu úmrtie pacienta. Pankreas uvoľňuje enzýmy, ktoré napomáhajú pri trávení prijatej stravy. Ak funguje normálne, jeho enzýmy sa aktivujú až v tenkom čreve. Ale keď sa podráždi, prichádza k aktivácii enzýmov už priamo v pankrease s následnou autodigesciou (samonatrávením) orgánu, zápalom okolitého tukového tkaniva a pečene. Príznakmi sú bolestivosť brucha, zvracanie, hnačka. Diagnostika býva sonograficko - laboratórna.

Určite nie je možné úplne zabrániť tomuto ochoreniu, ale je možné urobiť niektoré opatrenia, ktoré mu môžu predísť:

1. Nedopustite u vášho psíka nadváhu

2. Vyvarujte sa podávaniu vysoko tučných jedál

3. Nepodávajte psíkovi zvyšky ľudských jedál, hlavne ak na to nie je zvyknutý

4. Treba opatrne podávať niektoré lieky

5. Zamedzte, aby psík sa nedostal k vášmu odpadkovému košu.

obraz pacienta s akútnou pankreatitídou

obraz psonografický obraz akútneho pankreasu

snap test na cpl

II. LYMFOCYTIC - PLASMACYTIC STOMATITÍDA U MAČKY

Mačky tvoria značnú časť pacientov na našom pracovisku. I ony majú svoje zdravotné problémy so zvýšenou incidenciou – močové kamene, chronické obličkové zlyhávanie, kožné problémy, nádorové ochorenia, choroby dutiny ústnej, a pod. No treba mať na pamäti, že mačka nie je pes, a u niektorých ochorení treba i inak pristupovať k ich riešeniu. Jedným z nich je lymfocytic-plasmacytic stomatitída. Jedná sa o veľmi bolestivé ochorenie, čo sa týka prejavu bolestivosti pre vašu mačičku, a často veterinárnemu lekárovi pri jej liečbe spôsobuje nemalé frustrácie. Toto periodontálne ochorenie nie často reaguje na bežnú terapiu. Presná príčina tohto komplexu ochorenia nie je známa, zahŕňa interakciu viacerých faktorov pri ich spúšťaní. Môžu sa využiť mnohé súčasné diagnostické možnosti stanovenia tohto ochorenia, ale zväčša jediným a definitívnym riešením je úplná extrakcia všetkých zubov u postihnutého jedinca. K extrakcii zubov u mačky alebo psíka stačí mať bežné vybavenie k stomatologickému ošetreniu u pacientov a vykonať toto ošetrenie, ktoré je samozrejme náročné odborne, technicky a vzhľadom na čas i anesteziologicky ( doporučená inhalačná anestézia ). U zobrazeného pacienta sme museli vykonať promptne totálnu extrakciu všetkých zubov v dôsledku susp. diagnózy lymfocytic – plasmacytickej stomatitídy, Pacientovi sa dutina ústna vyhojila asi do 14dní. Dnes prijíma stravu i granulovanú, i kúsky mäsa, ktoré prijíma s enormnou chuťou.

III. PROLAPS REKTA U MAČKY

Veľmi ojedinelým problémom u mačičiek a psíkov býva prolaps konečníka. Dôvodov môže byť viacero, no u mladých zvierat je to zväčša problém zažívacieho ústrojenstva (hnačka, alergia tráviaceho traktu). Pri týchto zdravotných problémoch prichádza k úpornému sileniu na stolicu, edému sliznice čreva a následne k vytlačeniu konečníka. Terapií je viacero, ale najefektívnejšia je tzv. kolopexia – prišitie hrubého čreva k brušnej stene (viď fotografia kolopexia hrubého čreva). Pacienti sú prepustení do domáceho ošetrenia na druhý deň.

endoparazity u psa

toxocara canis, vajíčko, (zväčšenie 400 x)

vajíčka giardiózy a toxocary (zväčšenie 400 x)

vajíčka giardiózy (zväčšenie 400 x)

typická konzistencia stolice pri giardióze šteniat

trichuris vulpis ( zväčšenie 400x )

NIE KAŽDÝ CUDZÍ PREDMET MUSÍ KONČIŤ NA CHIRURGICKOM STOLE

Pred mesiacom k nám prišiel majiteľ so psíkom - plemeno francúzsky buldoček ktorý tvrdil, že pes mu práve prehltol ihlu. U psíka sme chceli potvrdiť alebo vyvrátiť majiteľové tvrdenie o prehltnutí cudzieho predmetu, preto sme vykonali rtg vyšetrenie. To nám potvrdilo, že skutočne psík má v žalúdku krajčírsku ihlu. Po zvážení situácie, jej rizikách sme sa rozhodli pre konzervatívnu liečbu u psíka, t.j. čakať. Každý deň sme u  psíka rentgenovali dutinu brušnú, kontrolovali celkový klinický stav a podávali stravu overenú i u ľudí pri podobných prípadoch - kyslá kapusta s varenými zemiakmi. Cudzí predmet - ihla - vycestovala z psíka za 48hodín po prehltnutí. Tento prípad a veľa ďalších v praxi dokazuje, že nie všetky zjedené cudzie predmety musia končiť chirurgickým zákrokom. 

 rtg snímka 1 hodina po prehltnutí

rtg snímka - 24hodín po zjedení bočná projekcia

 rtg snímka - 24 h po zjedení d-v projekcia

rtg snímka - 48 h po zjedení, ihla lokalizovaná v dolnom úseku hrubého čreva 

"prosebný" postoj pri bolestiach brucha u psa 

V. ŠKRKAVKY U PSA

Vývojový cyklus škrkaviek si môžte pozrieť na: 

http://www.youtube.com/watch?v=PlLZxNNpACA 

toxocara canis

toxocara canis (vajíčko)

 toxocara canis + giardia (vajíčka)

VI. DUODENÁLNE VREDY U PSA

Úvodom najskôr vysvetlím, čo vred vlastne je. Ide o poškodenie celistvosti steny žalúdka a čreva. Ak postihuje len sliznicu, hovoríme o erózii, ak zasahuje do svalovej vrstvy žalúdku alebo čreva, hovoríme už o vrede. Vzniká keď sa zníži odolnosť sliznice voči tráviacim enzýmom, ktoré za normálnych okolností rozkladajú potravu. Enzýmy začnú rozrušovať najskôr sliznicu a postupne rozkladajú hlbšie vrstvy, prípadne môže vzniknúť až úplná „diera“ v stene žalúdku alebo čreva. Najčastejšou príčinou zníženia odolnosti sliznice je podávanie nesteroidných antiflogistík (NSAID), kortikoidov, chronické ochorenie obličiek, pečene, neoplazie žalúdku a iné. Vredy sa prejavujú bolestivosťou, zvracaním, niekedy i s prímesou krvi príp. krvou v stolici, kedy má stolica čiernu farbu, lebo obsahuje natrávenú krv (melena). Ak dôjde k perforácii steny žalúdku alebo čreva, dostáva sa zažitina do dutiny brušnej, kde vyvoláva prudkú reakciu.

Vredovité ochorenia žalúdku sú vážne ochorenie, ktoré netreba podceňovať. Preto je pri podávaní liekov, ktoré znižujú obranyschopnosť sliznice, nutné zároveň podávať i lieky, ktoré túto obranyschopnosť pomáhajú udržovať. Nikdy nedávajte psovi ani mačke ibuprofen. Je to liek, ktorý u nich výrazne porušuje sliznicu žalúdku a vyvoláva silné krvácanie.

Ako vzor sme si vybrali dvoch pacientov s rozdielnym vyústením prípadu.

Prvým bola samička čivavy. Išlo o gravidnú fenku, ktorá sa počas pôrodu dostala do výrazne zhoršeného stavu. Predpokladali sme dystokiu (vzpriečenie) šteniatka. Pri USG vyšetrení bola zastrená štruktúra orgánov v brušnej dutine. Po medikácii, anestézii, príprave operačného poľa a po laparotomii (otvorení dutiny brušnej) bola zistená prítomnosť krvavej tekutiny v brušnej dutine s reakciou seróz v brušnej dutine (obr.3). Následne bol identifikovaný vred v duodenu (dvanástorník). Bolo urobené ošetrenie vredu i cisársky rez. Dutina brušná bola vypláchnutá fyziologickým roztokom pre odstránenie zažitiny a následne zošitá. Bohužiaľ, fenka po niekoľkých hodinách uhynula. Šteniatka boli premiestnené k druhej kojacej fenke a boli zachránené.

Druhým pacientom je fenka plemena srnčí ratlík. Privedená bola pre výrazné bolesti v oblasti brucha, zvracanie a apatiu. Vyšetrením bolo zistené podozrenie na perforáciu čreva. Po chirurgickom ošetrení a následnej infúznej terapii sa pacienta podarilo stabilizovať.

Prvý prípad popisuje situáciu, keď už nebolo možné psíka zachrániť. Toto ochorenie robí problémy pri diagnostike a v pokročilých štádiách býva smrteľné. Vtedy už napriek všetkým snahám môže pacient uhynúť. Preto treba byť pri tráviacich problémoch opatrní, nepodávať psom ani mačkám ľudské lieky od bolesti a pri problémoch vyhľadať veterinárneho lekára.

duodenálny vred  čivava (1)

duodenálny vred  čivava (2)

tekutina v dutine brušnej po rupture vredu čivava (3)

duodenálny vred srnčí rastlík

VII. ZUBNÝ KAZ U PSA

Zubný kaz je rozpad zubného tkaniva spôsobený činnosťou baktérií. Faktorov podieľajúcich sa na jeho vzniku je viac a sú to dedičnosť, samotné zloženie a stavba zubu, chyba skusu, tvar zubov, vek, účinok zvyškov potravy, celkové ochorenia organizmu a iné. V mieste nahromadenia stravy sa činnosťou baktérii vytvárajú kyseliny a tie rozrušujú zubnú sklovinu. Postupne sa baktérie dostávajú hlbšie a prenikajú do dentínu. V mieste účinku kyselín sa rozrušuje pôvodné tkanivo zubu a vzniká svetlo hnedý poškodený dentín. Organizmus sa poškodeniu snaží brániť tvorbou nového zubného tkaniva, ktoré má tmavú farbu. Preto sú zubné kazy viditeľné ako tmavé miesta na zube. Bolestivosť pri tomto procese môže byť výrazná (akútny kaz) alebo i slabšia s obdobiami ústupu (chronický kaz). Dokonca sa zubný kaz môže i zastaviť.  

Sú dve možnosti riešenia vzniknutej situácie. Jednou je radikálne odstránenie všetkého poškodeného tkaniva a následné vyplnenie vzniknutej kavity. Druhou je extrakcia postihnutého zubu. Pre rovnaké dôvody ako sú spomínané v článku o fraktúre zubu, sa častejšie pristupuje k extrakcii.

Samec bulteriéra prišiel na naše pracovisko s opuchom pod ľavým okom. Súčasne bola uvádzaná bolestivosť ústnej dutiny. Vyšetrením bol zistený zubný kaz prvého moláru (M1). Po anestézii bola dutina ústna vyšetrená podrobnejšie a zároveň bol zistený obdobný nález v miernejšej forme i na druhej strane. Preto bola urobená extrakcia M1 na hornej čeľusti obojstranne. Zubné alveoly vzniknuté po extrakcii boli príliš veľké na to, aby sme ich nechali hojiť otvorené, preto boli okraje rany zošité jednotlivými uzlíčkovými stehmi vstrebateľným materiálom. Perioperačne dostal pacient lieky od bolesti (zároveň i protizápalové lieky) a antibiotiká. Antibiotiká užíval následne ešte 10 dní v domácom ošetrení, pre závažný zápalový proces v oblasti koreňa ľavého M1. Po niekoľkých dňoch bolestivosť ustúpila a zmizol i opuch pod okom.

zubný kaz 1.maxilárneho moláru u bulteriéra 

VIII. VZPRIEČENÁ KURACIA KOSŤ V HORNEJ ČEĽUSTI

Pes je vo väčšine rodín chápaný ako mäsožravec a lovec. Mnohí mu teda dávajú ako jeho „prirodzenú“ stravu kosti. Často ich tiež využívajú ako predmet zábavy pre svojho psa, aby mu nebolo smutno, kým sú majitelia preč. Je treba rozlišovať o aké kosti ide. Kosti z hydiny sa lámu na veľmi ostré kúsky a tie sa ľahko zapichnú do sliznice v ústach, príp. hltanu, pažeráku, žalúdku alebo čriev. Bravčové a hovädzie kosti netvoria tak ostré úlomky ako kuracie, no i tak sa môžu pri prechode tráviacim traktom niekde zapichnúť alebo vzpriečiť. Niekedy ich pes zhltne bez dostatočného rozhryzenia a vtedy sa vzpriečia v hltane, alebo sa vedia zaseknúť na hornom podnebí ešte pri rozhrýzaní. Ich druhou hlavnou nevýhodou je, že zahusťujú stolicu a to niekedy až tak, že sa psík nedokáže vôbec vyprázdniť. Spomínané problémy sa riešia u veterinára. Zahŕňa sedáciu (anestéziu) a odstránenie kosti, pri obstipácii výplach. Málokedy je možné kosť odstrániť za plného vedomia, výnimkou je kosť vzpriečená v dutine ústnej a spolupracujúci pacient. Týmto problémom sa dá predísť tým, že nebudeme kosti dávať, prípadne dávať len príležitostne špikové kosti. Kosti z hydiny je ideálne nedávať vôbec.

Ako vzorového pacienta sme vybrali asi 8-ročného kríženca. Majiteľ si všimol, že jeho psík sa výrazne snaží škriabať v okolí úst. Ide si do úst packami, je nepokojný, robí zvláštne pohyby hlavou a čeľusťami. Kosť bola na podnebí vzpriečená niekoľko hodín. Pre odstránenie bolo nutné pacienta sedovať. Dali sme mu otvárač dutiny ústnej a vzpriečenú kosť odstránili. Zároveň dostal antibiotiká a protizápalové lieky účinkujúce tiež od bolesti. Takto vzpriečenú kosť je možné u veľmi spolupracujúceho pacienta niekedy odstrániť i bez sedácie. Problém je dobré riešiť čo najskôr, lebo v mieste, kde kosť tlačí na mäkké tkanivo, vzniká nekróza a tkanivo odumiera. Niekedy nekróza zasahuje i zuby a vtedy je nutné ich vytrhnúť. Aby sme takému poškodeniu tkaniva predišli, treba kosť vytiahnuť čo najskôr.

IX. PRETRVÁVAJÚCE MLIEČNE ZUBY U PSA

Mliečne zuby začnú byť prirodzene nahradzované trvalými zubmi v treťom mesiaci veku psíka i mačičky. Výmena býva dokončená v šiestom mesiaci. Prítomnosť mliečnych zubov po siedmom mesiaci veku zvieraťa je označovaná ako nepravá polyodoncia (zvýšený počet zubov nad normálny počet daný tým, že sú stále prítomné zuby, ktoré už mali vypadnúť). Perzistentný zub dráždi okolité tkanivo, môže meniť rast trvalého chrupu a jeho okolie je predisponované na udržiavanie zubného povlaku a následne vzniká zubný kameň. Najčastejšie pretrvávajú špičáky, menej často sú to rezáky a stoličky.

Ide o pomerne častý problém, ktorý postihuje predovšetkým toy plemená (yoršír, maltézák, krysařík a iné). U veľkých plemien, rovnako u mačiek ide o vzácny nález. Nasledujúci obrázok je jedného z mnohých pacientov, ktorým bolo nutné tieto prebytočné zuby vytrhnúť. Zákrok sa robí v sedácii s lokálnou anestéziou. Pri väčšom počte zubov na vytrhnutie je lepšie pacienta uviesť do celkovej anestézie. Po zákroku sa pacienti rýchlo budia. Nie je potrebné robiť výrazné zmeny stravy, možno počas prvých pár dní granulky namáčať, no väčšina pacientov nemá problém zjesť i „tvrdé“ granulky.

Toto odrastené šteňa yoršíra bolo privedené majiteľom pre zhoršený príjem krmiva a majiteľ si všimol výrazne zvýšený počet zubov v ústnej dutine. Keďže išlo o 8 mesačného psíka, dajú sa mliečne zuby označiť za nežiaduce, lebo už mali uvoľniť miesto trvalým zubom. Rozhodli sme sa pre extrakciu všetkých pretrvávajúcich mliečnych zubov. Zákrok bol robený v sedácii. Pacient dostal jednorazovo antibiotika. Zotavovanie po zákroku je rýchle. Mierna bolestivosť môže pretrvať do 2 až 3 dní po operácii. Nejde však o bolesť, ktorá by obmedzovala aktivitu psíka alebo výrazne znižovala príjem krmiva. Pri zákroku toho rozsahu je doporučiteľné dávať pár dní mäkkú stravu.

mnohopočetné pretrvávajúce mliečne zuby 

X. ZLOMENÝ ZUB

K fraktúre zubu alebo viacerých zubov dochádza pri hryzení tvrdých predmetov, ohrýzaní mreží, pri autohaváriach a iných úrazoch. Psy farktúru zubu znášajú oveľa lepšie ako ľudia. Výrazné prejavy bolestivosti sú u nich zriedkavé a miernu bolestivosť nemusí majiteľ pozorovať. Nie je výnimkou, že zlomený zub je iba náhodný nález pri inom vyšetrení alebo ošetrení zubného kameňa. Pri zlomeninách zubu treba rozlišovať, či ide o fraktúru koreňa alebo korunky a do akej miery je poškodená zubná dreň. Najpriaznivejšie z hľadiska zachovania zubu sú zlomeniny korunky, ktoré nezasahujú do zubnej drene. Nespôsobujú bolestivosť a z pravidla ide len o náhodný nález. Horšie sú fraktúry korunky zasahujúce do drene alebo fraktúry koreňa. U komplikovaných fraktúr korunky aj koreňa je indikované odstránenie všetkých zostávajúcich častí zubu. U jednoduchých fraktúr je možné pokúsiť sa o ich ošetrenie a „domodelovanie“ poškodenej časti zubu. Tento typ ošetrenia je však časovo, finančne, prístrojovo a materiálne náročnejší. Navyše u ošetreného zubu, i keď bolo ošetrenie vykonané profesionálne, je väčšia pravdepodobnosť, že sa zub znova poškodí, než u zdravého zubu. Preto si väčšina majiteľov zvolí extrakciu.

Majiteľ dvojročného Švajčiarskeho ovčiaka prišiel na naše pracovisko, keď si všimol, že jeho psík má zlomený zub. Išlo o fraktúru štvrtého premoláru (P4) zasahujúcu zubnú korunku i koreň. Riešením voľby bola extrakcia vykonaná v sedácii s lokálnou anestéziou. Rana po extrakcii P4 býva veľká, preto sme mäkké tkanivo zošili jednotlivými uzlíčkovými stehmi vstrebatelným materiálom. Pred ošetrením boli aplikované lieky od bolesti (zároveň pôsobiace protizápalovo) a antibiotiká. Následne pacient dostával antibiotiká ešte 5 dní v tabletovej forme doma. Počas ošetrenia ani po ňom sa nevyskytli žiadne komplikácie.

akútna fraktura maxilárneho 4.premoláru

extrakcia 4. premoláru po chirurgickom ošetrení

 iný prípad zlomenia zubu

XI. CUDZIE PREDMETY V GASTROINTESTINÁLNOM TRAKTE

Niektorý jedinci majú tendenciu požierať rôzne predmety ako sú kamienky, kusy z hračiek, časti oblečenia, paličky, igelitové obaly a iné. Výskyt cudzích telies v gastrointestinálnom trakte (GIT) je častejší u šteniat, ktoré majú vyššiu tendenciu k okusovaniu a prípadnému zhltnutiu predmetu. Drobné telesá bez ostrých hrán môžu prejsť orgánmi GIT bez poškodenia sliznice a zakliesnenia sa. K zakliesneniu prichádza najčastejšie v tenkom čreve, prípadne už v pažeráku alebo v okolí hltanu a hrtanu. Ak teleso ostane v žalúdku, nemusí spôsobiť nepriechodnosť GIT, no dráždi sliznicu žalúdka a tým vyvoláva chronickú gastritídu (zápal žalúdka). Prejavy toho, že Váš štvornohý priateľ má cudzí predmet v GIT sa pohybujú medzi stavom bez klinických problémov až po veľmi akútne zažívacie problémy. Najčastejšie sú prejavy nechutenstva, zvracania, hnačky alebo naopak zápchy, bolestivosti v bruchu, počuteľné škvŕkanie v bruchu. Tieto prejavy môžu samé ustúpiť a objaviť sa znova o pár dní.

Cudzie predmety treba z GIT čo najskôr odstrániť. Podľa lokalizácie je možné využiť i endoskopický zákrok, no väčšinou sa pristupuje k priamemu chirurgickému zákroku. Pri takomto zákroku sa zároveň skontrolujú zvyšné časti GIT, či v nich neostali ešte ďalšie cudzie predmety. V ojedinelých prípadoch je možné drobné predmety, u ktorých je predpoklad, že prejdu celým GIT bez porušenia a zakliesnenia, nechať bez operácie. U týchto prípadov treba chodiť pravidelne na kontroly a sledovať, či sa predmet pohybuje žiadaným smerom a či náhodou neostal zakliesnený a nespôsobuje obštrukciu GIT.

Prognóza sa pohybuje od dobrej až po nepriaznivú. Záleží od charakteru cudzieho telesa, miesta a spôsobu obštrukcie, včasnej diagnostiky a následnej terapie. Ako už bolo spomínané, v niektorých prípadoch stačí „počkať“ kým teleso odíde samé, u tých komplikovanejších treba zhodnotiť aktuálny celkový stav pacienta, mieru poškodenia vnútornej rovnováhy i samotné poškodenie GIT (nekróza steny GIT, perforácia s prienikom zažitiny do dutiny brušnej) . V zanedbaných prípadoch už niekedy nie sme schopní zabrániť smrti pacienta, preto je dobré pri podozrení na zhltnutie cudzieho telesa čo najskôr vyhľadať veterinára.

CUDZÍ PREDMET V ŽALÚDKU

Na naše pracovisko bol referovaný ročný doberman. Posledných 14 až 20 dní bol liečený pre výraznú stratu hmotnosti, nechutenstvo, zvracanie a chronické obličkové zlyhávanie. Po príchode na naše kliniku sme pozornou palpáciou dutiny brušnej zistili prítomnosť útvaru. Po následnom RTG vyšetrení bola vyslovená jasná diagnóza, a to radiodenzný cudzí predmet v GIT. Takto sa na RTG zobrazujú napríklad kovové predmety a kamene. Po laparotomii bolo z čreva vytiahnuté rybárske závažie.

cudzí predmet na rtg snímku

cudzí predmet po vybratí 

IHLA A ŠPENDLÍK V ČREVÁCH 

Majitelia 1,5 ročného yorkšíra prišli na naše pracovisko pre niekoľko dní trvajúce tráviace problémy. Po základnom klinickom, biochemickom, hematologickom, sonografickom a RTG vyšetrení sme predovšetkým na základe RTG snímku diagnostikovali 2 tenké cudzie predmety v črevách. Majiteľka je krajčírka a cudzie predmety bol špendlík a ihla. Špendlík sa nám podarilo odstrániť per rektum, no ihlu bolo potrebné odstrániť chirurgicky po laparotomii. Ihla bola prepichnutá cez sliznicu čreva. Po niekoľkých dňoch hospitalizácie bol pacient s prepustený domov. Psík bol veselý, hravý a chuťou do jedla.

 ihla a špendlík v črevách

odstraňovanie ihly s niťou (1)

 ten istý pacient (2)

 ten istý pacient (3)

PONOŽKA V ŽALÚDKU

Zlatý retríver vo veku okolo 5 rokov mal asi týždeň problémy s prijímaním stravy, bol apatický a občas zvracal „šťavy“. Po kompletnom vyšetrení bol až na základe RTG snímku a sonografie potvrdený cudzí predmet v žalúdku. Ten bol naplnený aj napriek tomu, že pacient niekoľko dní neprijímal krmivo. Po gastrotomii bola zo žalúdka vytiahnutá ponožka. Pacient bol hospitalizovaný. Po dvoch dňoch infúznej terapie sme mu ponúkali vodu a po piatich dňoch kašovitú stravu. Psík nezvracal, začal priberať na váhe a mohol byť prepustený do domáceho ošetrenia.

cudzí predmet (označený červeno) v žalúdku

chirurgický zákrok na žalúdku

cudzí útvar po vybratí

XII. PROLAPS REKTA U MAČKY

Je to stav, kedy cez análny otvor vyčnieva sliznica, prípadne až celá stena rekta (konečník). Príčinou sú silné a dlhodobé sťahy čriev, ktoré vznikajú pri ochoreniach čriev alebo urogenitálneho systému. K týmto ochoreniam patria napríklad kolitída, enteritída, nádory čriev, megakolon, cudzie telesá v črevách, zápal močového mechúra, obštrukcia močových ciest, ochorenie prostaty. Postihuje psy a mačky bez ohľadu na vek, no častejší je u mláďat, ktoré viac trpia hnačkovými ochoreniami.

Klinický nález je typický. Z análneho otvoru vyčnieva sliznica alebo aj časť konečníka. To je zobrazené na fotkách pod textom. Tomuto stavu sa môže podobať prolaps kraniálnejších čriev, napr. ilea. Tieto stavy od seba odlíši veterinárny lekár.

Neoddeliteľnou súčasťou terapie je odstránenie vyvolávajúcej príčiny, inak sa proces opakuje. Vlastné riešenie problému spočíva v repozícii rekta do jeho fyziologickej polohy. U čiastočného prolapsu niekedy postačí manuálna repozícia s použitím lokálnych anestetík (aby sa eliminovali tenezmy), prípadne doplnený o zúženie análneho otvoru mieškovým stehom. Pri úplnom prolapse rekta je možné využiť predchádzajúci postup s mieškovým stehom, istejšia je však kolopexia. Ide o operáciu, pri ktorej sa rektum prišíva o vnútornú časť steny dutiny brušnej. To zabráni jej opätovnému vychlípeniu. U pacientov, ktorým nebolo črevo reponované včas do jeho fyziologicej polohy, dochádza k devitalizácii (odúmrti) prolabovanej časti. V takýchto prípadoch je potrebné chirurgicky odstrániť - resekovať takto poškodenú časť čreva. To nesie zo sebou riziko tvorby striktur a tým zhoršenie priechodnosti čriev. 

Mladý, asi ročný, kocúrik bol na našu kliniku privezený pre výrazný prolaps rekta. Tento stav nasledoval po pár dňoch hnačkového ochorenia. Pre výrazné vychlípenie celej steny rekta bola ako terapia zvolená repozícia s následnou kolopexiou. Samozrejme bolo nutné odstrániť vyvolávajúcu príčinu, a to hnačkové ochorenie. Kocúrik bol po niekoľkých dňoch hospitalizácie schopný prijímať krmivo, hnačka ustúpila a prolaps rekta sa už neopakoval. 

prolaps konečníka u mačky

chirurgické riešenie - colopexia

ENDOKRINOLÓGIA

CYSTY  MORČA

U starších samíc morčiat, ktoré nerodili pred 10. mesiacom veku je výskyt cýst na vaječníkoch pomerne častý problém. Patria k jedným z najčastejších ochorení pohlavných orgánov u morčiat. Sú to útvary rôznej veľkosti naplnené tekutinou. Príčina ich vzniku nie je presne známa. Prejavujú sa zväčšenou brušnou dutinou, zlým výživným stavom, atrofiou svaloviny, zlou kvalitou srsti a kože. Ako terapia je najúčinnejšia ovariohysterektómia (kastrácia). Ďalšími možnosťami by mohla byť hormonálna liečba, prípadne odsatie obsahu cýst, pri ktorých však môže dochádzať k recidívam.

Na našu kliniku bol referovaný pacient  so stratou srsti v oblasti chrbta. Zvieratko sme klinicky vyšetrili. Jednalo sa o morské prasiatko, pohlavie samičie, vek asi 2 roky. Zmenu si majiteľ začal všímať pred 2 mesiacmi. Problém nebol spojený s pruritom (škriabaním sa). Bolo vyslovené podozrenie na endokrinologické ochorenie, konkrétne ovariálne cysty. Vykonali sme sonografické vyšetrenie dutiny brušnej, ktoré diagnózu u zvieratka potvrdilo. Po konzultácii s majiteľom a možnostiach terapie, sme sa rozhodli vykonať ovariohysterektomiu (kastráciu). Morča po zákroku začalo zarastať asi o mesiac a o 3 mesiace bolo úplne osrstené.  

obr. 1 morča s obojstrannou alopéciou 

obr. 2 morča počas prípravy na operačný zákrok

obr. 3 morča počas operačného zákroku

obr. 4 ovariálne cysty po odstránení

PORANENIA PSOV

1. KDE VŠADE MÔŽU BYŤ OSINY Z TRÁVY

2. PROLAPS BULBU U PSA

3. PORANENIA CHVOSTA U PSOV A MAČIEK

4. STRELNÉ PORANENIE

5. TRŽNÁ RANA - ARGENTÍNSKA DOGA

I. KDE VŠADE SA MôŽU VYSKYTNÚŤ OSINY Z TRÁVY

II. PROLAPS BULBU U YORKSHIRETERIÉRA

Tento prípad bol prijatý na pohotovosti na našej klinike o 23.00 hod. Majiteľ uvádzal  vznik daného poranenia následkom fyzického kantaktu s ich druhým psíkom. Keďže prolaps bulbu patrí do skupiny poranení, ktoré treba akútne a bezodkladne ošetriť , psík bol uvedený do anestézie a následne bol vykonaný chirurgický zákrok. Bulbus bol vrátený do orbity, viečka boli k sebe zošité vertikálnym U-stehom. Stehy boli ponechané 8 dní a následne odstránené. Do oka boli podávané počas doby prekrytia oka antibiotiká a celkovo kortikoidy. V súčasnosti je oko zdravé, funkčné a bez  patologie.

 pacient po príchode na kliniku 

pacient po ošetrení

pacient 1 mesiac po ošetrení

III. PORANENIA CHVOSTA U PSOV A MAČIEK

Veľmi zriedka ošetrujeme traumatické poranenia chvosta u psov a mačiek, ktorých vzniknutie má rôznu príčinu (traumatické, infekčné). V týchto prípadoch vykonávame amputáciu chvosta v celkovej anestézii. Zákrok patrí k tým jednoduchším, i keď i tu sa môžu vyskytnúť pooperačné komplikácie.  

strhnutá koža na chvoste u mačky

chvost po ošetrení amputáciou

 poranený chvost u labradora

IV. STRELNÉ PORANENIA

Veľmi častým poranením v minulosti na našej klinike bývali strelné poranenia. Väčšina z nich bola bohužiaľ smrteľná. Ale chceli by sme uverejniť i jeden z tých šťastnejších prípadov, ktoré skončili po ošetrení  vyliečením takmer bez následkov.

Na našu kliniku bola privezená minulý rok  fenka so strelným poranením na ľavej zadnej končatine. Rozsah poškodenia kože a svalovej hmoty boli  tak rozsiahli, že sme zvažovali s majiteľkou i amputáciu končatiny. Po starostlivom zvažovaní všetkých možností a praktických skúseností s podobnými poraneniami z minulosti, pre rozsah poranenia, sme podstúpili riziko liečby rany sekundárnou formou hojenia (otvorenou) metódou s miernou chirurgicko - plastickou korekciou rany, ktorú nám dovolilo zvyšné kožno-svalové tkanivo. Chirurgický zákrok trval približne 2 hodiny. Snažili sme sa čo najviac priblížiť kožné okraje k sebe a tým zmenšiť i veľkosť rany. Fenka bola pod antibiotickou clonou po zákroku 21 dní a súbežne bola rana ošetrovaná lokálne repíkovým výluhom a enzymatickou hojacou masťou.

Rana sa hojila veľmi dobre a rýchlo, bez komplikácií i vďaka prístupu majiteľky fenky. Druhá fotografia ukazuje stav rany za 20 dní. Dnes má fenka po strelnom poranení iba malý kožný defekt a mierny úbytok svalov v danej oblasti. S novým zákonom dúfam, že s podobnými prípadmi sa už nikdy nestretneme. 

 rana pred chirurgickým ošetrením

 rana za 20 dní po ošetrení

 poranená končatina dnes

V. TRŽNÁ RANA - ARGENTÍNSKA DOGA

Na našu kliniku bola privezená fenka s rozsiahlou tržnou ranou na ľavom boku. Rozsah poškodenia - na koži hrudníka tržná rana cca 40cm dlhá, v slabine druhá cca 10cm. Obe rany boli prepojené, v celom rozsahu rany na hrudníku prišlo k oddeleniu kože od podkožia až po ranu v slabine, krvácanie bolo minimálne, rana taktiež minimálne znečistená. Fenka bola uvedená do anestézie, srsť sme odstránili vyholením, ranu dôsledne očistili od chlpov, nečistôt, počas ošetrovania podkožie vlhčené fyziologickým roztokom. Rana v slabine uzatvorená jednotlivými stehmi s vložením drenu, následne postupne prichytávaná koža s podkožím jednotlivými stehmi, aby neprichádzalo k pohybu kože a podkožia, a rana na hrudníku uzatvorená jednotlivými stehmi s vložením drenu. Dreny boli vytiahnuté na 4. deň a stehy na 14. deň.

rana po príchode na kliniku

rana pred chirurgickým ošetrením

 rana po chirurgickom ošetrení

rana 1 rok po poranení

UROLÓGIA

1. PERINEÁLNA HERNIA

2. MOČOVÉ KAMENE U PSA

3. CHRONICKÉ OBLIČKOVÉ ZLYHÁVANIE

I. PERINEÁLNA HERNIA

Veľmi  zvláštnou  komplikáciou,  s ktorou sa často stretávame u starších nekastrovaných psíkov (samcov), je tzv. perineálna hernia. Perineálna hernia vznikne najčastejšie v dôsledku zväčšenej prostaty, ktorá svojou veľkosťou tlačí na hrubé črevo a psík sa nedokáže normálne vyprázdňovať, silením na stolicu si postupom času oslabuje svalstvo, ktoré sa nachádza v blízkosti konečníka a vytvorí si herniu/prietrž, ktorú môžeme navonok vidieť ako výduť vedľa konečníka (vľavo/vpravo/obojstranne). Obsahom tejto výdute je najčastejšie tuk, v horšom prípade črevo, prostata alebo močový mechúr, ktoré si už vyžadujú okamžitý chirurgický zákrok. Definitívnym riešením už vzniknutého zdravotného problému je teda chirurgický zákrok, ktorý spočíva v reponovaní  vyhreznutých orgánov a sutura uvoľnených svalových skupín.  Ako prevenciu odporúčame vykonať včasnú kastráciu u Vašich domácich miláčikov.

II. MOČOVÉ KAMENE U PSA

rtg obrázok s urolitmi 

sonografický nález

močový mechúr pred otvorením

otvorený močový mechúr s urolitom

uzatvorený močový mechúr

III. CHRONICKÉ OBLIČKOVÉ ZLYHÁVANIE

Obličky plnia v organizme nezastúpiteľnú úlohu. Udržujú vnútorné prostredie, množstvo vody v tele a vylučujú odpadné produkty metabolizmu. Zároveň produkujú erytropoetín, ktorý je dôležitý pre tvorbu červených krviniek. Majú veľkú kompenzačnú schopnosť a pokiaľ nie je nefunkčných viac ako 2/3 parenchýmu, nemusíme žiadne poškodenie pozorovať.

Rozlišujeme 2 druhy zlyhávania

1. Akútne - vzniká náhle s výraznými prejavmi, pri včasnej a správnej terapii nemusí mať trvalé následky

2. Chronické - proces je nevratný. Príčiny môžu byť vrodené, chronické zápalové procesy v organizme, obštrukčné ochorenia močových ciest, ochorenia srdca a krvného obehu, intoxikácie (chladiaca kvapalina do áut, lieky, rastliny, žaby, korenená a solená ľudská strava ...)

Chronické zlyhanie obličiek je neliečiteľné, ale príznaky sa dajú zmierniť, spomaliť. Dôležité je odstrániť primárnu príčinu, pokiaľ je to možné. Často krát už primárna príčina ani nemusí existovať, ale poškodenie obličiek pretrváva a každý ďalší inzult len zhoršuje poškodenie. Na zlepšenie stavu treba upraviť životosprávu, začať podávať krmivo určené pre pacientov s poškodením obličiek, obmedziť aktivitu. Psík musí mať k dispozícii stále vodu. Možné je podávať i lieky na podporu funkcie obličiek.