KASTRÁCIA PSA A SUČKY

Kastrácia psa a sučky a problémy suvisiace s nekastrovaním viac na:

http://www.macenauer.sk/index.php/zaujimave-pripady/gynekologia

Veľmi často kladená otázka na našej klinike ohľadom kastrácií psíkov a sučiek v praxi býva, čo si myslím o tomto zákroku osobne. Či kastrácia nie je zásah do organizmu zvieraťa, alebo či to nie je čosi proti prírode. Vždy hovorím majiteľom psíkov, že všetko čo robíme s nimi v súčasnosti , či už dennodenné kŕmenie (v prírode nežerie pes každý deň), spanie v posteli, nepárenie sa psov a sučiek (tzv. celibát), vakcinácie psov voči infekčným chorobám - toto všetko je predsa proti prírode.

Príroda je to, čo tu bolo dávno pred nami a bude ešte dlho po nás, mysliac po ľudstvu. Tento systém je dômyselne riadený určitými prírodnými evolučnými zákonitosťami. Jediný živočíšny druh – človek sa naučil dočasne odďaľovať zámery prírody. Tá je veľmi múdra a ekonomicky založená. Vo svojich výpočtoch tiež nekompromisná a tvrdá. Môžeme povedať až krutá. Pre samotnú prírodu majú cenu len jedinci - zvieratá, ktoré sú mladé, silné, zdravé a sú schopné sa reprodukovať, zachovávať svoj druh. Všetky zdravotné odchýlky sú určené k zániku. Matka, ktorá plodí potomstvo, je týmto už overený plodný jedinec, rozmnožovania schopný, ktorý je nesporným a hotovým prínosom svojho druhu. Naproti tomu mláďa je riziková investícia - než dospeje, môže sa mu veľakrát niečo prihodiť a v dospelosti sa môže ukázať, že môže mať rôzne zdravotné problémy, alebo nie je schopné sa reprodukovať. Preto, keď sučka nebude mať v čase kojenia dostatok stravy, alebo bude v priamom ohrození života, tak zožerie alebo opustí svoje mláďatá. Je tak od prírody naprogramovaná, či sa nám to z pohľadu ľudského páči, alebo nie. Podobný prístup má príroda ku starnúcim jedincom, ktorí strácajú, či stratili svoju schopnosť sa rozmnožovať a sú pre prírodu už len príťažou, ujedajú zo spoločného koláča bez toho, aby niečo prinášali. Ich zvierací prínos pre ekonomiku prírodného spoločenstva je nulový, a nie je dôvod zo strany prírody poskytnúť im ochranu a úctu, ako to býva vo vyspelých ľudských spoločnostiach z pohľadu správania sa k ľuďom vo vyššom veku. To znamená preložené do reči prírody, čo najskôr sa ich zbaviť, zlikvidovať, zabiť. Má k tomu celé spektrum možností a zbraní: nádory, srdcovo-cievne ochorenia, opotrebované artrotické kĺby, ktoré znemožňujú dobre utekať pred nepriateľom a loviť potravu, infekčné ochorenia atd. U sučiek sú najčastejšími príčinami uhynutia vo vyššom veku zápaly maternice, cysty, nádory vaječníkov a nádory na mliečnej žľaze. Pokiaľ vaječníky, a poprípade maternicu odstránime, nemôže sa na týchto orgánoch vyvinúť zväčša žiadne ochorenia a zároveň zamedzíme produkcii pohlavných hormónov a ich pôsobeniu na mliečnu žľazu, hlavným spúšťacím faktorom pre vznik rakoviny mliečnej žľazy. Operačným zákrokom (kastráciou) týmto bojujeme proti zámerom prírody. Zároveň tým výrazne zvyšujeme i šance sučky na dlhší a komfortnejší život. Čo sa týka správania, vzhľadu a aktivity sučiek zostávajú po kastrácii takmer bez zmeneného správania. Môžeme sa pozrieť ku príkladu na slepecké sučky a niektoré policajné sučky, ktoré sú zväčša kastrované a musia byť schopné, kedykoľvek ochotné podávať im zodpovedajúce výkony. Pre sučku je stav fyzickej kastrácie pri súžití s človekom bez reprodukčných cieľov oveľa prirodzenejší, než aplikácia vysokých dávok umelých hormónov v antikoncepčných injekciách, ktoré so sebou prinášajú množstvo nežiaducich účinkov, o to nebezpečnejších tým, že nebývajú navonok ihneď vidieť a prejavia sa často až po dlhšej dobe. Tieto lieky nedokážu riešiť riziko cýst a nádorov vaječníkov, maternice a mliečnej žľazy, zápaly maternice, cukrovky, a tiež môžu ovplyvňovať funkčnosť pečene. Oproti tomu fyzickou kastráciou uvedieme sučky do prirodzenejšieho stavu pohlavného kľudu, v ktorom sa nachádza v prírode po väčšinu roka, pokiaľ práve nie je v ruji.

Následne trocha bližšie ku jednotlivým kastráciám.

Ovariektomia (kastrácia sušiek) je chirurgické odstránenie vaječníkov u sučiek. Ak máme sučku len pre radosť, potom je toto to najlepšie, čo pre neho môžeme urobiť z hľadiska prevencie ochorení pohlavného systému. Často počúvame, a skôr sa skutočne tradovalo, že aspoň jedenkrát sučka musí mať šteniatka. Výskumy prevádzané v Spojených štátoch na veľkých skupinách sučiek, ktoré rodili 1x, viackrát alebo ani raz, ukázali, že medzi nimi nie je príliš veľký rozdiel medzi výskytom cýst, nádorov vaječníkov a maternice, zápalov maternice alebo nádorov mliečnej žľazy. Len u sučiek, ktoré rodili viackrát, bol nižší výskyt hormonálne podmienenej cukrovky. Všetky tieto skupiny však výrazne zatienila skupina sučiek kastrovaných. Po kastrácii tu nehrozí žiadne ďalšie ochorenie týchto orgánov. Výskyt hormonálne podmienenej cukrovky je takmer nulový. Čím skorej sa operácia vykoná, tým väčší je ochranný efekt proti nádorom mliečnej žľazy. Z výsledkov týchto výskumov vyplýva, že sučka skutočne nemusí mať ani raz za život šteniatka, alebo pokiaľ s ňou už vôbec nerátame do chovu, je dobré nechať ju vykastrovať. Z hľadiska dokončenia telesného vývoje je vhodné kastrovať sučku až po dosiahnutí pohlavnej a fyzickej zrelosti, tj. po prekonaní prvého hárania. Pokiaľ sa zákrok vykoná medzi prvým až druhým háraním, je ochranný vplyv až 90 %. Čiže riziko výskytu zhubného nádoru v mliečnej žľaze je o viac ako 90 % nižší, než u nekastrovaných sučiek. S každým ďalším háraním sa potom tento ochranný vplyv znižuje, až po štvrté háranie zostáva už rovnaký, zhruba 30 %. Preto každému, kto si kúpi psiu dámu, doporučujeme, aby sa rozhodol, či bude chovateľom, alebo či uľahčí život sebe i svojmu psovi a nechá svoju sučku vykastrovať. Takto ošetrená sučka nehára, netrpí na falošné gravidity a nemusíte mať strach, že príde k nežiaducemu nakrytiu. Majiteľ nemusí riešiť problém ako nežiaducu graviditu prerušiť, alebo čo s neplánovanými šteniatkami. Pokiaľ ste chovateľom psov a Vaše sučka je priamo určená k tomu, aby rodila budúcich šampiónov, alebo pokiaľ si len chcete vyskúšať, aké to je odchovať šteniatka, či pokiaľ túžite mať doma priameho potomka svojho psíka, potom to samozrejme vylučuje možnosť kastrácie sučky v rannom období medzi prvým a druhým háraním. V takom prípade však doporučujeme vykonať kastráciu vo chvíli, keď sa rozhodnete s chovom skončiť. U rodokmeňových a registrovaných sučiek je plemennou knihou nariadené ukončení chovu v úsmom resp. deviatom roku, podľa zaradenia sučky do chovnej triedy. V deviatich až desiatich rokoch je väčšina psov ešte v dobrej kondícii a takéhoto chirurgického zákroku je zväčša schopná. Je to podstatne nižšie riziko, než keď potom máme operovať 12 až 14 ročnú psiu babičku v horúčke a bakteriémii pre prebiehajúci zápal maternice. Je nutné si uvedomiť, že asi 50 % sučiek má vo vyššom veku zdravotné problémy s maternicou, či vaječníkmi. Preto doporučujeme, aby ste touto včas vykonanou operáciou dopriali svojej sučke kľudnejšiu a bezpečnejšiu starobu.

Orchiektomia - kastrácia psov (samcov) je odborne povedané chirurgické (fyzické) odstránenie semenníkov. Vykonáva sa väčšinou z hľadiska zkľudnenia nadmerného pohlavného pudu v podmienkach s väčšou koncentráciou psíkov a zo zdravotných dôvodov. Pes žijúci v takomto prostredí je celoročne dráždený pachom (feromonom) hárajúcich sučiek. Niektorí samci to znášajú ľahko, iní veľmi ťažko. Nejedia, prijímajú minimálne množstvo stravy, demolujú doma koberce, nábytok, vonku sa nenechajú privolať a utekajú. Treba podotknúť, že kastrácie nenaučí psa počúvať, ale odstraňuje tento rušivý vplyv. Ďalšie pozitívum kastrácie je prevencia samotných ochorení prostaty - benigná hyperplazia prostaty, prostatické cysty, paraprostatické cysty, neoplazia prostaty. Postihuje psy zväčša vo vyššom veku, podobne ako i ich ľudských jedincov. Jedná sa o veľmi častý problém samcov. U kastrovaných psov je výskyt prostatických cýst a hyperplazie takmer nulový. Taktiež sa eliminuje výskyt ďalšieho závažného ochorenia, a to perianálnej prietrže, ktorá je veľmi závažným ochorením u starších nekastrovaných samcov.

Samozrejme treba spomenúť i druhú stranu kastrácií. Sem patrí obecne u psov a sučiek tendencia k zvyšovaniu telesnej hmotnosti, a tým pádom i určitá lenivosť z tejto obezity vyplývajúca. Určite závažnejší problém môže byť inkontinencia, ktorá sa vyskytuje u 1-2% prípadov po kastrácii. Zmeny v povahe zvieraťa sa objavujú veľmi zriedka. Jedná sa o skľudnenie, poprípade výraznejšia fixácia na majiteľa. Rozhodne však kastrácia v dospelom veku neovplyvňuje intelekt zvieraťa.

V súčasnej dobe, s informáciami o danej problematike, treba na začiatku života psíka začať zvažovať všetky argumenty pre a proti kastrácii. Často sa stretávame na našej klinike so situáciami zo strany majiteľov pri konzultácii a riešení niektorých zdravotných problémov, s oneskoreným ľutovaním ich dovtedajšieho prístupu kriešenej problematike kastrácií. Vždy treba mať na mysli, že cieľom celého tohto snaženia zo strany veterinára nie je ubližovať zvieratám, zarábať na preventívnych zákrokoch, zasahovať do prírody. Takto nám často majitelia odôvodňujú ich odmietavý postoj ku kastráciám, prípadne bolestivosť zákroku. Zpohľadu lekára s praxou, zároveň i ako majiteľa psíkov, môžem úprimne prehlásiť, že svojich chlpáčov milujem tak isto ako každý iný majiteľ. Vždy chcem pre nich to najlepšie, čo im môžem odborne a chovateľsky poskytnúť. No a úplne na záver musím podotknúť, že moje najväčšie želanie je dosiahnuť u nich čo najdlhší život v plnom zdraví. A kastrácie sú jedným z dôležitých faktorov prispievajúcich k dlhovekosti našich miláčikov.

Ceny kastrácií na našej klinike

1. FENKA

do 10 kg 120 €
11 až 20 kg 150 €
21 až 30 kg 170 €
31 až 40 kg 200 €
41 až 50 kg 220 €
51 až 60 kg 250 €

2. PES

do 10 kg 100 €
11 až 20 kg 115 €
21 až 30 kg 140 €
31 až 40 kg 155 €
31 až 50 kg 170 €

3. KOCÚR 30 €

4. MAČKA 55 €

kastračná rana u mačky (intradermálne stehy)

kastračná rana u sučky (intradermálny steh)