MAČKY

 

1. CALICIVIRÓZA U MAČIEK
2. UŠNÝ SVRAB
3. TOXOPLAZMÓZA U MAČIEK
4. KASTRÁCIE MAČIEK A KOCÚROV
5. TEST FeLV a FIV
6. LYMFOCYTÁRNO-PLAZMATICKÁ GINGIVITÍDA A STOMATITÍDA
7. OCHORENIE HORNÝCH CIEST DÝCHACÍCH U MAČIEK
8. CHRONICKÉ OBLIČKOVÉ ZLYHÁVANIE U MAČIEK 

 

I. CALICIVIRÓZA U MAČIEK - HYPERPLÁZIA ĎASIEN AKO DÔSLEDOK PREKONANEJ CALICIVIRÓZY

 

 

 

 

 

 

POHĽAD NA DÔLEŽITOSŤ KŔMIŤ MAČKY KVALITNEJŠOU STRAVOU  

Posledné roky registrujeme výrazný nárast mačacích pacientov. Tento fakt má viacero dôvodov:

1. Nižšia incidencia a rozmanitosť chorôb u mačiek.

2. Výrazne nižšie náklady na stravu, veterinára.

3. Zatiaľ neexistuje daň za mačku.

4. Ľahší prevoz pacienta na rozdiel od psov.
   

5. Mačky nepotrebujú venčiť.

6. Mať viacero mačiek je menej vyťažujúce ako viacero psov.

7. Nie sú až tak silno fixované na svojho majiteľa.

Tento osobný pohľad by sme chceli zamerať na prevenciu vzniku chorôb spôsobenými   zlými stravovacími návykmi majiteľa, potencionálne im darovať dlhší život, a v konečnom dôsledku ušetriť i nemalé finančné prostriedky.  

 

 

II. UŠNÝ SVRAB U MAČKY  

 

otodectes cynotis - dospelý jedinec s vajíčkom

 

Pôvodcom ušného svrabu je Otodectes cynotis. Otodectes cynotis žije na povrchu kože, ktorú nabodáva a živí sa tkanivovým mokom. Tým vyvoláva zápal vonkajšieho zvukovodu sprevádzaný svrbením. V niektorých prípadoch sa šíri i do kože v okolí ucha, na krku, alebo do okolia chvosta. Postihuje predovšetkým mačky, no môže byť prenosný i na psa. Ide o veľmi kontagiózne ochorenie (veľmi ľahko sa prenáša). K prenosu dochádza priamym kontaktom s postihnutým jedincom. Staršie mačky nemusia vykazovať príznaky ochorenia a stávajú sa prenášačmi.

K príznakom patrí tmavý ušný maz, pripomínajúci zlepené čierne zrnká piesku. Často je ušný maz ako jediný z príznakov. K ďalším príznakom patrí škriabanie uší a ich okolia, prípadne zápal kože v okolí uší. Pes znáša prítomnosť svrabu horšie. Je nepokojný, škriabe si uši, dokonca môže byť postihnuté i stredné ucho a vtedy strácajú rovnováhu a nosia hlavu sklonenú na bok.

K diagnostike prítomnosti parazita sa používa mikroskopické vyšetrenie, kedy je pôvodca priamo viditeľný v mikroskope. Je možná aj diagnostika pomocou otoskopu (prístroja na vyšetrovanie zvukovodu) so zväčšovacím sklom, kedy je možné vidieť drobné pohybujúce sa parazity. Prítomnosť len 3 jedincov môže vyvolať zápal, preto sa nám nemusí vždy podariť pôvodcu nájsť.

Terapia pozostáva z vyčistenia zvukovodov a opakovanej aplikácii antiparazitárnych prípravkov. Tie sa podávajú celkovo (injekčne pod kožu alebo vykvapkaním na kožu na krku), prípadne spolu s lokálnou aplikáciou (do ucha). Doporučujeme ošetriť i ostatné zvieratá v domácnosti. Môžu byť prenášačmi parazitózy, alebo sú v počiatočnom štádiu infekcie. Ak prežije niekoľko jedincov parazita u jediného zo zvierat v domácnosti, je pravdepodobné, že sa nákaza opäť rozšíri na všetky zvieratá.

 

 

III. TOXOPLAZMÓZA - ĽUDIA VERSUS MAČKA

 

Toxoplazmóza je parazitárne ochorenie zvierat a ľudí, ktoré je celosvetovo rozšírené. Pôvodcom je parazit Toxoplasma gondii patriaci medzi prvoky.

Jediným známym definitívnym hostiteľom sú mačkovité šelmy. Jedine mačky dokážu vylučovať oocysty v truse.

Ostatné teplokrvné zvieratá môžu toto ochorenie preniesť ďalej len, ak figurujú ako potravinový článok t.j. prostredníctvom konzumácie surového mäsa prichádza k nakazeniu napr. bravčového, hovädzieho.

Imunokompetentné mačky, ktoré sú prvá raz infikované T.gondii asi po 7 až 10 dňoch začnú vylučovať nevysporulované oocysty. Oocysty vysporulujú pri styku s kyslíkom (sporulácia trvá 1 až 5 dní). Následne sa oocysty stávajú infekčnými, môžu napadnúť väčšinu teplokrvných zvierat, kde v tele nakazených zvierat a ľudí napadajú rôzne tkanivá a encystujú. Mačky s funkčným imunitným systémom prekonajú väčšinou len 1 vylučovaciu periódu, po získaní protilátok už nedochádza ku črevnej fázy toxoplazmózy, t.j. prestanú vylučovať oocysty. Obyčajne vonkajšie mačky alebo mačky kŕmené surovým mäsom prekonajú toto vylučovacie obdobie do 2 rokov veku, potom už imunitný systém je zväčša odolný a neprichádza k vylučovaniu oocýst.

 

Teplokrvné zvieratá, vrátane človeka sa môžu nakaziť toxoplazmózou:

1. Ingesciou - prehltnutím  vysporulovaných oocýst (t.j. stykom so starým infekčným trusom mačiek, POZOR čerstvý trus mačiek  môže obsahovať len nevysporulované cysty, t.j. nie je infekčný prvých 1 až 5 dní).
2. Zjedením kontaminovaného mäsa medzihostiteľov, obsahujúce tkanivové cysty toxoplazmy.
3. Prestupom infekčných teliesok skrz placentu tzv. transplacentárne. Transplacentárna infekcia plodu je možná v zásade len v prípade, pokiaľ matka sa nakazila toxoplazmózou prvý krát v živote počas tehotenstva, t.j. nemá zatiaľ protilátky po prekonaní toxoplazmózy. Transplacentárna infekcia u ľudí často vedie k potratom, vývojovým abnormalitám alebo k zápalu dôležitých tkanív u kojencov. U dospelých ľudí s funkčným imunitným systémom väčšinou infekcia T. gondii prebieha asymptomaticky,  t.j. bez príznakov, menej často sa stretávame so zdurením miazgových uzlín, horúčkovitými stavmi a malátnosťou, poprípade slabosťou. Chronická tkanivová infekcia môže znovu vzniknúť pri imunosupresívnych stavoch (imunitné zlyhávanie - napr. imunosupresívna liečba sprevádzajúca transplantáciu orgánov, ochorenie AIDS, približne 10% AIDS nemocných má príznaky toxoplazmovej encefalitídy).

Diagnostika klinickej toxoplazmózy u ľudí a mačiek je veľmi obtiažna, obyčajne sa lekár opiera o klinické príznaky, séropozitivitu pacienta a odpoveď na antitoxoplazmové lieky. Črevné štádium u mačiek možno rozpoznať pomocou koprologického vyšetrenia trusu (flotačná metóda vyšetrenia trusu).

Toxoplazmóza patrí medzi najrozšírenejšie zoonózy, avšak ľudia sa veľmi ojedinelo nakazia touto chorobou priamo od mačky. Tento jav súvisí s nutnosťou sporulácie oocýst. Mačky sú veľmi čistotné a veľmi málo oocýst vydrží na ich kožuchu do konce sporulácie. Naviac mačky oocysty vylučujú len v relatívne krátkom období vo svojom živote, doba vylučovania je rôzna, ale obvykle končí do 2 mesiacov. Preto nie je ani vhodné liečiť klinicky zdravú mačku, ktorá je ale séropozitívna.

Najčastejšou cestou nákazy u ľudí  toxoplazmózou sa stáva príprava a úprava pokrmov (práce so surovým mäsom).

Najlepšou liečbou je však prevencia!

 

PÁR RÁD AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ NAKAZENIU TOXOPLAZMÓZOU

1.  Variť akékoľvek mäso najmenej pri 80 °C aspoň 15 minút.
2. Zmraziť čerstvé mäso na mínus 18 až mínus 20 °C aspoň na 3 - 7dní, ak chceme konzumovať bezpečne surové mäso.
3. Dôkladne si umyť ruky teplou vodou a mydlom po príprave mäsových jedál.
4. Neochutnávať surové nezamrazené mäso alebo neolizovať si prsty pri práci so surovým nezamrazeným mäsom.
5. Pre prípravu a spracovanie mäsa treba si vyhradiť vždy zvlášť kuchynské náradie, aby neprichádzalo ku kontaminácii iných potravín konzumovaných bez tepelného opracovania, napr. zelenina, syrové výrobky. 
6. Nosiť ochranné rukavice pri práci s pôdou (napr. záhradné práce), kde mačky defekujú.
7. Uzatvárať prístup mačkám na detské pieskové ihriská (zakrývať ich).
8. Vyhýbajte sa nepasterizovaným mliečnym výrobkom.

AK STE TEHOTNÁ VENUJTE ZVÝŠENÚ POZORNOSŤ NASLEDUJÚCIM DOPORUČENIAM:

1. Nemanipulujte s mačacími výkalmi, a ak sa tomu nedá vyhnúť, použite gumené rukavice!

2. Konzumujte len dostatočne tepelne upravené mäso a mäsové výrobky (ohriatím mäsa sa spoľahlivo ničia vývojové štádiá parazita v mäse, vyhýbať sa konzumácii steakov medium, tzv. tatarákov, parazit sa spoľahlivo dá zničiť zamrazením mäsa na niekoľko dní v mrazničke pri mínus 18°C, v takomto prípade po zamrazení je možná konzumácia mäsa i v surovom stave, ďalej dávať pozor na domáce údeniny konzervované studeným dymom kedy neprichádza k zničeniu parazita).

3. Vyhýbajte sa nepasterizovaným mliečnym výrobkom!

4. Pred konzumáciou vždy dôkladne poumývajte všetku zeleninu a ovocie!

5. Pred každým jedlom si dôkladne umyte ruky antibakteriálnym mydlom a teplou vodou!

 

 

IV. KASTRÁCIE MAČIEK A KOCÚROV

Väčšina z nás vlastní klasické mačky tzv. mačky európske, ktoré na rodinných domoch v mestách a na vidieku mali a majú svoje opodstatnenie. Určite prirodzenejšie je deratizovať prostredie mačkami ako nejakou deratizačnou službou. Celkovo problematika kastrácií je veľmi špecifická na názorovú diskusiu, ale rozoberať tento problém nie je náš cieľ.

Pri rozhodovaní sa pre kastráciu treba vždy zohľadniť viacero aspektov:

1. Ak máte outdoorové (vonku žijúce) mačky i kocúrov, treba vždy kastrovať mačky, kocúrov môžete.
2. Outdoorové mačky i kocúri sú viac ohrození na živote, ak bývate pri frekventovanej ceste (hrozba áut) alebo pri lese (hrozba poľovníkov)
3. Vhodné kastrovať indoorové (vnútri žijúce) mačky i kocúrov kvôli nežiaducim prejavom v čase párenia.

KEDY KASTROVAŤ:

1. Mačky sa doporučuje kastrovať už medzi 6. až 8. mesiacom života.
2. Kocúrov sa doporučuje kastrovať okolo 9 až 11 mesiaca života kvôli dosiahnutiu pohlavnej dospelosti (menšie riziko vzniku uretrálnej zátky v důsledku úzkého vývodu uretry vznikajúce pri časných kastráciách).

POKASTRAČNÉ DOPORUČENIA A SKÚSENOSTI:

1. Kastrované mačky a kocúri žijú kľudnejším a rozvážnějším životom.

2. Optimálne je kŕmiť granulovanú stravu kvôli regulovateľnosti hmotnosti.

3. Všeobecne sa vyhýbať kŕmiť stravu s obsahom rastlinných zložiek (cestoviny, ryža, lacné granule a konzervy, pekárenské výrobky) a údeninárskych výrobkov z dôvodu spúšťania vzniku močových kameňov, idiopatických cystitid, chronického obličkového zlyhávania (viac článok CRF alebo FLUTD mačiek).

4. Odčervovať outdoorové mačky minimálne 1x za 3mesiace.

5. Kastrované mačky majú iba 2 záľuby - spánok alebo lovenie, takže nie je pravda, že kastrovaná mačka nechytá myši
   dosť často mačky a kocúri sa po kastrácii stavajú kľudnejšími a socializovanejšími.

6. Kastrované jedince nemajú ďalší dôvod kontaktovať sa s ostatnými mačkami, tým pádom sú menej choré na choroby prenosné medzi mačkami (kalicivirová infekcia, chlamydióza, rhinotracheitída, panleukopénia, FIV, FeLV, FIP, ušný svrab).

Na záver podstatná vec, cena za kastráciu mačky je celkovo 55 € (zákrok, lieky, materiál), cena za kastráciu kocúrika je celkovo 30 €.

V. TEST NA FeLV + FIV U MAČIEK

Vykonávame rýchle ELISA testy IDEXX SNAP na choroby FeLV a FIV, vyhotovenie po odbere krvi za 10 minút.  Cena testu i s odberom krvi je 20 €.

NEGATÍVNY TEST NA FeLV A FIV

  

 

 

 

VI. LYMFOCYTÁRNO-PLAZMATICKÁ GINGIVITÍDA U MAČIEK

 

zdravé tonzily u  mačky 

 

postihnuté tonzily obojstranne

  

 

VII. OCHORENIA HORNÝCH CIEST DÝCHACÍCH U MAČIEK

 

Každý sme už určite videli mačku, ktorá má silný výtok z očí, často i sfarbený do krvava alebo do hneda, mačku, ktorá ťažko dýcha, chrapčí a dýchanie je pre ňu evidentne namáhavé, mačku, ktorá má hlieny okolo nozdier, zápal v dutine ústnej, vypadané zuby.

Všetky tieto prejavy sú dôsledkom zápalu horných ciest dýchacích u mačiek. Postihnuté spolu s dýchacími cestami bývajú i oči a dutina ústna.

Spôsobujú ich vírusy FHV - felinný herpesvírus, vírus rhinotracheitídy,  FCV - felinný calicivírus a baktérie Chlamydie, Mykoplazmy.

Vymenované baktérie a vírusy sú tie hlavné, ktoré vyvolávajú ochorenie, no sekundárne sa môžu na oslabenom zvierati prejaviť i iné baktérie a vírusy, ktoré by sa za normálnych okolností a u zdravého jedinca neboli schopné uplatniť. K prenosu je nutný priamy kontakt, preto sa ochorenie vyskytuje hlavne vo veľkých chovoch (oblastiach, kde je veľa mačiek). Morbidita (možnosť nakazenia) je až 100% a mortalita (úmrtnosť) u slabých a mladých jedincov sa pohybuje až do 70%. Z uvedených čísel vyplýva, aké je toto ochorenie vážne a časté. Ako najúčinnejšia prevencia nám slúži vakcinácia už od malých mačiatok od 8 týždňa veku. Zároveň sa tým znižuje prenos na ostatných jedincov a získava sa zdravší chov.

 

CALICIVIRÓZA

Mačací kalicivirus (FCV - feline calici virus) sa prenáša vzduchom, no k nakazeniu je nutný tesný kontakt. Je možný i prenos močom alebo stolicou. Po 2-4 dňoch vznikajú na nozdrách a v dutine ústnej pľuzgiere, ktoré praskajú a krvácajú. Najtypickejším miestom prejavu ochorenia sú práve horné cesty dýchacie, dutina ústna a oči. U oslabených a mladých jedincov môže vzniknúť až zápal pľúc. Pri pretrvávajúcej infekcii vznikajú imunokomplexy (spojením antigénu vírusu a protilátky), tie sa usádzajú v kĺboch a obličkách príp. iných orgánoch, kde vyvolávajú poškodenie. Toto sa deje u väčšiny chronických ochorení. Ochorenie sa prejavuje nechutenstvom, apatiou, eróziami na jazyku, slinotokom, zápalom v dutine ústnej.

Terapia sa podobne ako u herpesvirózy zameriava na liečbu sekundárnych bakteriálnych infekcií a podpornú terapiu (uvoľnenie dýchacích ciest, rehydratácia). Terapia samotného vírusového ochorenia, bohužiaľ, nie je možná. Použitie antivírusových preparátov je nákladné, vyžaduje častú aplikáciu a nie vždy prináša očakávaný efekt. Pre vymenované dôvody sa tieto preparáty používajú málo. My sa zameriavame na posilnenie imunity a liečbu sekundárnych infekcií. Pokiaľ infekcia postihne malé mača alebo jedinca s oslabenou imunitou (staré mačky, kocúry po bitkách, gravidné a kojace mačky) môže vyvolať spolu so sekundárnymi infekciami trvalé následky, prípadne i smrť. Rovnako ako u herpesvirózy teda platí, že účinnejšia je prevencia, čiže vakcinácia už malých mačiatok i keď ide „len o dedinskú mačku“. Budete mať zdravého jedinca a zároveň tým obmedzíte prenos na ostatné mačky.

  

jazyk postihnutý kalicivirovou infekciou 

 

HERPESVIRÓZA (RHINOTRACHEITÍDA)

Mačací herpesvirus (FHV - feline herpes virus) dokáže prežívať a rozmnožovať sa len pri nižších teplotách. Preto miestom jeho lokalizácie je sliznica nosnej dutiny, spojivky, vaginálna sliznica. Inkubačná doba (doba od nakazenia sa vírusom do objavenia sa prvých príznakov) je kratšia ako 1 týždeň. Prejavuje sa výtokom z nozdier (rhinotracheitída), fŕkaním, pri väčšom poškodení dochádza až k zdeformovaniu nosných prepážok a pacient ťažko dýcha (niečo ako chrápanie, ale zvuk je spôsobený prechodom vzduchu porušenými prepážkami v nosnej dutine). V ústnej dutine vznikajú erózie až pľuzgieriky. K ďalším príznakom patrí zápal očnej spojivky. U niektorých môže infekcia spôsobiť tvorbu vredov na očnej rohovke, prípadne až perforáciu oka, čo vedie k strate videnia. V pohlavných cestách spôsobuje FHV vaginitídy, aborty a pôrody málo životaschopných mláďat. Samotný vírus oslabuje imunitu a tým pripravuje pôdu pre baktérie, ktoré sú schopné prenikať i hlbšie do organizmu. Bez liečby môže končiť smrťou infikovaného zvieraťa.

Ide o vírus, ktorý nemožno z tela odstrániť. Je možné ho len držať pod kontrolou a zároveň liečiť sekundárne bakteriálne infekcie. Stačí malé oslabenie imunitného systému a hepesviróza znova prepukne v plnej kráse. K rizikovým faktorom patrí gravidita, prechladnutie, podvýživa, infekcie mačacími vírusmi, ktoré ničia reakcie imunitného systému (FeLV - leukóza , FIV - mačací AIDS) a iné. Ide o ochorenie, ktoré je nevyliečiteľné, no dá sa mu pohodlne predísť včasnou vakcináciou.

 

  výtok z nozdier pri infekčnej rhinotracheitíde

 

herpesvirová keratitída a ulcerácia u mačky

 

 

 

VIII. CHRONICKÉ OBLIČKOVÉ ZLYHÁVANIE - CKD U MAČIEK

 

Chronické obličkové zlyhanie - CKD je častým ochorením obličiek u mačiek i psov. Príčin vzniku CKD je viac (dedične podmienené, ako následok nezvládnutého akútneho zlyhania, amyloidóza, poškodenie po zápaloch, intoxikácie, neoplazie). Základnými stavebnými jednotkami obličky sú nefróny. Tie sú tvorené glomerulmi (miesto tvorby primárneho moču) a vývodnými kanálikmi (definitívna tvorba moču a jeho zahustenie). Obličky sú schopné kompenzovať stratu veľkého počtu nefrónov a k zachovaniu správnej funkcie stačí len 30% funkčných nefrónov. To znamená, že pokiaľ je 1/3 tkaniva obličky funkčná, je schopná kompenzovať stratu ostatných nefrónov. Na pacientoch do toho štádia väčšinou nie je možné majiteľmi zistiť žiadne porušenie zdravotného stavu. V niektorých prípadoch sa dá zistiť pozornou palpáciou alebo sonografickým vyšetrením obličiek zmena ich povrchu a zvraštenie. Dokonca ani pri vyšetrení krvi nie sú pozorované abnormality, lebo zvyšné nefróny stíhajú udržovať homeostázu organizmu. Problém nastáva pri poklesu funkčných nefrónov pod 1/3 normálneho stavu. Začínajú sa objavovať príznaky CKD, ku ktorým patrí hlavne azotémia (hromadenie produktov bielkovín), je narušená rovnováha fosforu a vápnika v organizme, znižuje sa hladina draslíka, čo sa prejaví typickým postojom so sklonenou hlavou. Obličky nie sú len orgánom tvorby moču, ale aj hormónov a to kalcitriol (metabolizmus vápnika) a erytropoetin (tvorba červených krviniek), ktorých tvorby sa pri CKD tiež znižuje. Na pacientovi teda možno pozorovať celý komplex príznakov, ktorý sa nazýva UREMICKÝ SYNDRÓM. Majitelia si všimnú zvýšené pitie a močenie v dôsledku zníženej schopnosti koncentrovať moč, nechutenstvo, vznik odrenín až vredov v dutine ústnej pre hromadenie močoviny ako metabolitu bielkovín, bledé farby slizníc pre zníženú tvorbu červených krviniek, nervové príznaky až uremický zápach v dosledku hromadenia močoviny v organizme, zhoršený výživný stav až kacheksiu.

Veľmi mierne prípady sa dajú zvládnuť špeciálnou dietou a vhodnými liekmi. Terapia vážnejších CKD  je veľmi komplikovaná, dalo by sa povedať až nemožná v našich podmienkach. V humánnej medicíne by sa pristúpilo k dialýze, čo u mačiek a ani psíkov nie je jednoduché. Pracovísk, ktoré poskytujú dialýzu krvi, je v Európe málo. Dá sa robiť peritoneálna dialýza, kedy sa využíva schopnosť prefiltrovať škodlivé metabolity cez peritoneum do tekutiny v brušnej dutine. Znamená to, že sa do brucha aplikuje určité množstvo dialyzačného roztoku, nechá sa určitú dobu a opäť sa vytiahne von spolu so škodlivými látkami. Túto procedúru treba pravidelne opakovať až do konca života. Pacientovi s CKD treba tiež aplikovať ďalšie látky ako napríklad erytropoetín, aby sa tvorili červené krvinky. Náročnosť takýchto ošetrení, ako aj časová a finančná náročnosť, vedú často k rozhodnutiu pre eutanáziu.

CKD je teda ochorenie, ktorému je lepšie predchádzať. Pokúsiť sa tomu dá vhodnou stravou, zabrániť požitiu jedovatých rastlín (väčšina izbových rastlín, cibuloviny...) a chemických látok, riešiť ochorenia u mačiek zavčasu (akútne zlyhanie obličiek, rôzne zápaly často v dutine ústnej, očí, stavy po bitkách).

 

 typické zmeny v dutine ústnej pri CKD